Deti preberajú veľa vecí na seba, a ľahko sa u nich vytvára pocit viny. Je to najmä v situácii, keď sa za danú vec cítia byť zodpovedné. Súrodenci detí s postihnutím však preberajú na seba mimoriadne veľa zodpovednosti, čo má často za následok vznik strachu, agresivity a pocitov viny.
Deti vo vzťahu k svojmu súrodencovi s postihnutím zaujíma veľa otázok, ako napr.:
Je postihnutie nákazlivé? Prečo nemôže lekár vyliečiť môjho brata/moju sestru? Budú sa mi moji kamaráti vysmievať, alebo si nenájdem žiadnych kamarátov, keď mám brata či sestru s postihnutím? Majú ma moji rodičia menej radi ako môjho súrodenca s postihnutím?
Tieto a podobné otázky, keď zostanú nezodpovedané, prípadne nemôžu byť vyjadrené, vyvolávajú strach.
V predškolskom veku si môžu deti vytvárať aj úplne iracionálne predstavy o svojom pocite viny, ako napr.: Je môj brat/moja sestra postihnutá preto, lebo som mu/jej zaželal niečo zlé ešte keď bol/bola v maminom brušku?
V neskoršom veku môžu mať deti pocit viny preto, že v niečom - hoci sú mladší - sú lepší než ich súrodenec s postihnutím (v obliekaní sa, v športe, v samostatnom jedení, v čítaní...). Sebauvedomenie si vlastnej prevahy alebo zdravia niekedy nezväčšuje radosť, ale naopak prináša zahanbenie.
To, že sa od súrodencov často očakáva veľká ohľaduplnosť, môže u dieťaťa zapríčiniť potláčanie agresivity voči súrodencovi s postihnutím. Aj v dôsledku toho sa vytvára u detí pocit viny - keď sa za svoje „zlé“ myšlienky a pocity k svojmu súrodencovi s postihnutím, hanbia.
Deti so súrodencom s postihnutím zaobchádzajú so svojimi pocitmi viny individuálne. Niektoré majú sklon k altruizmu. Obetujú sa, sú vždy na mieste a nič im nie je priveľa. To má však za následok, že sú preťažené. Stojí ich stále viac a viac námahy byť nielen dobrými, ale lepšími - tým sa bludný kruh uzatvára.
Iné sa zasa od tejto role dištancujú, a hneď ako môžu, začnú žiť vlastný život. Nemôžu totiž vystáť záťaž, ktorú ich súrodenec s postihnutím pre nich predstavuje. Potlačili svoje pocity viny. To ovplyvňuje ich psychický vývin - zlyhávajú v škole, reagujú agresívne alebo depresívne.
Preto je dôležité s deťmi nielen hovoriť o ich strachu a pocitoch viny, ale brať ich vážne. Zdraví súrodenci totiž potrebujú obzvlášť veľa pozornosti a útechy. Rodičia by im mali povedať, že nie sú vinné za postihnutie brata, alebo sestry, a tiež, že je úplne v poriadku, keď sa im niekedy zdá svet nespravodlivý, keď sú žiarlivé, alebo keď vedia niektoré veci lepšie, než ich súrodenec s postihnutím.
autor: Lebenshilfe Wien
preložila: Zsófia Vajdová
Zdroj: www.rojko.sk