Brittany Schiavone sa riadi heslom: Ľudia s Downovým syndrómom môžu robiť čokoľvek.
A je toho dôkazom. Je to úspešná mladá žena. V roku 2014 založila svoju vlastnú neziskovú organizáciu Brittany’s Baskets of Hope (Britannine koše nádeje). Organizácia podporuje a oslovuje nových rodičov detí s Downovým syndrómom zasielaním ručne vyrábaných košov, ktoré sú plné pekných detských predmetov (klobúčiky, čiapočky s vlastným nápisom „Down right perfect“, ručne pletené prikrývky, cumlíky, ponožky, hračky, knihy, ale aj informačné brožúrky o výchove dieťaťa). Košíky sú vyrábané „na mieru“ každému konkrétnemu dieťaťu s oblečením v správnej veľkosti a osobnými predmetmi súvisiacimi s jeho rodinou alebo so zdravotnými problémami, ktoré má. Preto sú pre Brittany vždy dôležité informácie o dieťatku, jeho súrodencoch, domácnosti či domácich zvieratách. Každý jednoducho dostane svoj košík.
Brittany už poslala koše do vyše 900 rodín vo všetkých 50 štátoch USA a do Portorika. Brittany je z Long Islandu. Ak sa dieťatko s Downovým syndrómom narodí tam, Brittany sa s rodičmi stretáva osobne, osobne odovzdá košík a využíva príležitosť na to, aby dieťatko spoznala a aspoň na chvíľu ho podržala v náručí.
Väčšinu z 900 košíkov však doručili poštou. Do chodu organizácie je zaangažovaná celá rodina – otec, mama, brat a asistentka Ashley.
Nápad sa zrodil z ničoho nič. Brittany si pozrela video o ľuďoch, ktorí pomáhajú novým rodinám s Downovým syndrómom a vyhlásila, že aj ona chce pomáhať. Rodičia nápad ocenili. A zvyšok už viete...
Aktivity Brittany Schiavone nezostali nepovšimnuté. V roku 2019 bola ocenená za svoje aktivity hneď dvakrát - je držiteľkou ceny Daily Point of Light Award a aj ceny L'Oréal Paris Women of Worth Award za rok 2019. Obe spoločnosti každoročne oceňujú ženy, ktoré sa zaslúžili o podnetné zmeny vo svojich komunitách.
L'Oréal Paris takto každý rok vzdáva hold 10 mimoriadnym ženám, ktoré sa angažujú v sociálnej oblasti. Cena Women of Worth je inšpirovaná sloganom spoločnosti L'Oréal Paris: „Pretože ste toho hodné – Pretože vy za to stojíte.“ Spoločnosť L'Oréal Paris si ctí vnútornú krásu a hodnotu žien, ktoré prostredníctvom filantropie pozitívne ovplyvňujú svoje komunity.
Každá z ocenených získava grant vo výške 10 000 dolárov na podporu aktivít svojej neziskovej organizácie a jedna z nich navyše aj špeciálnu prémiu vo výške 25 000 dolárov na základe online hlasovania. V roku 2019 ju získala práve Brittany.
Na svet som prišla v nedeľu 19. marca 1989. Moja mama a otec už mali plné ruky práce s bratom, ktorý mal takmer tri roky. Po bežnom tehotenstve a pôrode boli moji rodičia ohromení, keď sa dozvedeli novú správu... Narodila som sa s Downovým syndrómom.
Na základe návrhu sociálneho pracovníka v nemocnici sa moji rodičia spojili s Asociáciou detí s Downovým syndrómom (ACDS), ktorá sa špecializuje na vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, ako bolo to moje. O šesť týždňov neskôr sme s mamou prišli do prvej triedy - „dojčenskej“ triedy v ACDS. Darilo sa mi. Bola som dokonca prvým dieťaťom v triede, ktoré sa naučilo chodiť, keď malo iba deväť mesiacov!
Chôdza mi išla dobre, ale rozprávanie bolo pre mňa ťažšie, tak som sa naučila americkú posunkovú reč. Moje najobľúbenejšie posunky boli „cookie (keksík)“ a „jesť“. Mama a ja sme začali cestovať do miestnych základných škôl ako veľvyslanci ACDS, kde som predvádzala, čo viem, aby sme ostatným ukázali, čo všetko je dieťa s Downovým syndrómom schopné naučiť sa.
Do materskej školy som začala chodiť v roku 1993, kde sme spolu so štyrmi ďalšími deťmi boli súčasťou pilotného projektu na integráciu detí so znevýhodnením. Dnes sú už integrované triedy bežné, ale v našom okrese sme boli prví! Milovala som byť v triede so svojimi bežnými rovesníkmi. Integrovaná som bola až do siedmej triedy, keď už boli akademické požiadavky príliš náročné. Začala som chodiť do menšej špeciálnej triedy, aby som doladila svoje zručnosti.
Keď som bola malá, moja rodina ma brávala všade. Od dovoleniek, cez zábavné parky, zber tekvice až po vytínanie vlastného vianočného stromčeka. Zapojila som sa do špeciálnych olympijských hier v plávaní, gymnastike a jazde na koni. Neskôr som navštevovala bežné tanečné kurzy a súťažila som aj v tanečných súťažiach.
Navštevovala som Strednú školu Walta Whitmana. Vtedy som bola na troch plesoch a dvoch módnych prehliadkach. V seniorskom ročníku som dokonca tancovala sólo s riaditeľom! V roku 2007 som získala ocenenie Conrada G. Hechta ako vynikajúci študent špeciálneho vzdelávania v okrese Suffolk od Združenia správcov špeciálneho vzdelávania na Long Islande. Bola som na seba taká hrdá! A tiež moja rodina.
Dnes som šťastná. V roku 2014 som založila Brittany’s Baskets of Hope. Navštevujem vysokoškolské kurzy, s priateľmi chodím na drink, spolu si pripravujeme jedlo a žijem si svoj život podľa svojich predstáv. Dnes je môj život taký bohatý a plnohodnotný! Som veľmi zvedavá čo ma čaká v budúcnosti!
https://www.brittanysbasketsofhope.org/
Veronika Plesníková