Milí naši členovia, podporovatelia, sympatizanti, sponzori, sledovatelia aj náhodní návštevníci našej stránky.
Prihováram sa vám v mene tímu, ktorý vedie našu SDS už niekoľko rokov. Tímu, ktorý sa celý rok stará o to, aby všetko, na čo ste zvyknutí, klapalo ako má. Aby sa Slnečnica 4-krát v roku dostala do vašich schránok, aby v nej boli pútavé, užitočné aj oku lahodiace články, aby ste mali možnosť vybrať si z ponuky pripravovaných pobytov počas roka, aby si vaše deti mohli zmerať sily a vyskúšať súťažiť v ozajstných plaveckých pretekoch, aby ste sa mohli zúčastniť hociktorej inej akcie, ktorú pre vás pripravujeme. Toto sú tie hmatateľné, ľahko pomenovateľné veci, na ktorých ako dobrovoľníci so zanietením pracujeme a snažíme sa, aby ponuka pre vás a vaše ratolesti bola čo najpestrejšia. Je to málo? Je to veľa? Neviem. Je to presne toľko, koľko zopár ochotných nadšencov dokáže popri svojej práci, rodine a iných povinnostiach pre vás spraviť.
No okrem týchto očividných a konkrétnych akcií je našou najväčšou snahou niečo iné, niečo väčšie, ťažko uchopiteľné, dosť abstraktné, ale o to dôležitejšie. Snažíme sa o šírenie osvety, povedomia o DS, pozitívneho posolstva o nás a našich deťoch s DS, do sveta aj mimo našej komunity. Snažíme sa, aby o nás bolo počuť, aby o nás vedeli nielen naši členovia, noví rodičia detí s DS, ale aby o nás vedela široká verejnosť. Bežní ľudia, ktorí pracujú v obchodoch, v školstve, na úradoch, na ministerstvách. Aby o nás vedeli firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Aby o nás vedeli všetci tí, ktorí nám a hlavne našim deťom môžu pomôcť. Tým, že im poradia v obchode. Tým, že pre ne budú mať pochopenie pri vybavovaní na úradoch. Tým, že ich prijmú do škôl, škôlok, do zamestnania. Tým, že ich jednoducho prijmú....
Akou cestou sa dá táto naša snaha dosiahnuť? Neviem presne definovať. Nie som odborník na komunikáciu, ani na marketing. Neviem lobovať, neviem vplývať cielene na vnímanie druhých. Som len mama. Mama 25-ročného mladého muža s DS. Viem čím je v porovnaní s jeho bežnými rovesníkmi iný, viem čím je výnimočný a viem aj prečo je život s ním náročnejší, ale zároveň aj hlbší, vnútorne bohatší a pestrejší. A nejakým zázrakom viem mojou úprimnosťou a spôsobom, akým o DS uvažujem a rozprávam, osloviť a zaujať druhých. A nie som sama. Je nás takýchto mám a otcov viac. Sme to my, ktorí našu SDS vedieme, ste to vy, ktorí nám pomáhate a ste to aj vy, ktorých osobne nepoznáme, ale každým svojim príspevkom na sociálnych sieťach pomáhate šíriť povedomie o DS a oboznamujete svet s tým, že tu ľudia s DS sú, akí sú, čo pre normálny život potrebujú a čo ostatným dokážu do života dať.
A práve teraz v marci, kedy celá naša snaha vrcholí nielen v jeden deň – 21. 3., kedy si celý svet uvedomí, pripomína a oslavuje ľudí s DS, ale aj počas celého mesiaca, vám všetkým za to veľmi ďakujem. Každá akcia, ktorá sa v marci pri príležitosti Svetového dňa DS udeje, každá kampaň, ktorú je pre nás a naše deti ochotný spraviť ktokoľvek, nás posúva v šírení osvety do celého sveta ďalej. Všetko, čo v marci pri príležitosti WDSD prebieha, sa raz v budúcnosti môže pretaviť do konkrétnych pracovných miest pre našich dospelákov, do zmien zákonov v prospech našich školákov a škôlkárov, do búrania bariér a zlepšovania podmienok, aby ľudia s DS a ich rodiny mohli ľahšie žiť svoj bežný život.
ĎAKUJEM a vyzývam vás, užívajme si tento mesiac, je náš :-)
Majka Srnáková, podpredsedníčka SDS