Blog

Oba tieto spôsoby považujem za správne. Majú v sebe pozitívny náboj a napovedajú o tom, že človek, ktorému sú vlastné, je s veľkou pravdepodobnosťou príjemným spoločníkom, partnerom, diskutujúcim. Skrátka protistranou, s ktorou sa dá jednať.

No vnímam aj jemne odlišný náboj týchto pojmov. Nie som jazykovedec, neviem ho presne definovať, ale cítim ho.

V jednu nedeľu som sa v kostole zhovárala s veľmi milým dievčatkom, asi 10-ročným. Bola zaujatá Hannah, mojou dcérou. Držala ju za ruku a niečo jej rozprávala. Dievčatko si všimlo, že Hannah má kyslík a chcela vedieť prečo. Povedala som jej, že má problémy so srdcom a tiež že má Downov syndróm. Odpovedala: "Och, nie! To sa jej budú smiať, keď vyrastie!"