Jake Pratt je šťastný muž. Aspoň sa tak sám cíti. Keď dovŕšil 21 rokov, získal prácu snov a teraz sa pripravuje na svadbu s láskou svojho života. Tuctový príbeh? Mohol by byť. Ale predsa je v ňom niečo inšpiratívne a neobvyklé. Jake Pratt má totiž Downov syndróm.
Teda, aby sme boli presnejší, Jakov príbeh sa začal tak nejak tuctovo. Po jeho narodení totiž lekári prorokovali, že nikdy nebude žiť normálnym bežným životom a že by bolo vhodné popremýšľať o jeho umiestnení v ústave. To jeho rodina samozrejme odmietla.
„Moja rodina sa vždy riadila zásadou, že Jake sa nijako nelíši od teba alebo odo mňa a že neexistujú hranice toho, čo môže dosiahnuť,“ povedala v rozhovore Jakova sestra Amy. "Chcel byť vo futbalovom tíme strednej školy a aj keď si niektorí mysleli, že je to nemožné - dokázal to... Chcel dať v zápase touchdown – podarilo sa mu to... Chcel ísť na univerzitu – študoval...“
Každé ráno začína Jake tréningom na golfovom ihrisku a potom ide do práce. Pracuje ako kuriér spoločnosti UPS a rozváža spolu so svojím kolegom Richardom zásielky. Zamestnanie nie pre Jaka len prostriedok na sebarealizáciu, ale prináša mu aj kontakty s novými ľuďmi. A to je pre Jaka veľmi dôležité. Ľudia sú v jeho živote dôležití.
Na strednej škole stretol Jake Grace. Hoci je Grace v skutočnosti nesmelá, tak to bola práve ona, ktorá na večierku vyzvala Jaka do tanca. Odvtedy sú to už štyri roky a oni sú stále spolu. Spájajú ich spoločné názory a túžba žiť spolu.
Snívajú o tom, že sa zosobášia a budú žiť samostatne. Zatiaľ si Jake šetrí na zásnubný prsteň, Grace plánuje ich budúcu svadbu a snažia sa tráviť čo najviac času spolu.
Jake je presvedčený, že ľudia musia začať vnímať ľudí s Downovým syndrómom inak. Dúfa, že práve jeho príbeh by mohol ľudí presvedčiť, že ľudia s Downovým syndrómom môžu žiť rovnako normálny bežný život ako všetci ostatní.
"Rád by som bol inšpiráciou pre deti s Downovým syndrómom. Chcem im byť dobrým vzorom, aby mohli napredovať. Nechcem, aby sme sa k ľuďom s Downovým syndrómom správali inak, stačí k nim byť len milý a láskavý.“
Veronika Plesníková
Zdroj: https://brightside.me