Sme v novej fáze života v našej veľkej domácnosti.
Angela bude mať o mesiac rovných 22. Jej starší bratia sa v tomto veku presťahovali a má aj priateľov, ktorí sa v približne v tomto veku presťahovali do podporovaného bývania. Angela by tak rada vstúpila do ich radov. Od novembra minulého roka sa zaúča v programe kariérneho rozvoja. Povedali sme si, že musí najskôr dokončiť vzdelávanie a potom budeme môcť hovoriť o odchode z domu. Ako ďaleko sa to zdalo! A zrazu – je to tu!
Ale som na ňu hrdá! V posledných dvoch rokoch prešla dlhú cestu. Pokračuje v zlepšovaní svojich zručností a vylepšuje aj tie staré. Každý deň sa vozí prepravou pre ľudi s postihnutím do vzdelávacieho centra. Dohodli sme si hodiny, kedy mi volá pre kontrolu a dodržuje to. Väčšinou vie presne, čo chce a učí sa sebaobhajobe, aby dokázala presadiť svoje potreby. No, to môže zahŕňať aj to, že si z obchodu vezme fľašu coly, hoci nemá čím zaplatiť, pretože ... nuž... chcela ju. To je lekcia pre Angelu o nekradnutí a lekcia pre zamestnancov obchodu - ktorí to videli - o tom, ako nenechať niekoho kradnúť iba preto, že má Downov syndróm.
Presun hendikepovaného dospelého do podporovaného bývania je dlhý proces. Našťastie niektoré veci - ako napríklad zdroje financovania - už existujú. Ale aj tak musíme hľadať vhodnú agentúru, ktorá ponúka úroveň podpory, ktorú potrebuje Angela. A aby mala zamestnancov, s ktorými budeme spokojní. Akonáhle nájdeme tú správnu, Angela bude zapísaná na čakaciu listinu. Priemerná doba čakania v našom regióne je šesť až deväť mesiacov.
V Minnesote je vďaka „Olmstead Plan“ (Integračný štátny program podporujúci ľudí s rôznymi druhmi postihnutia pri zaraďovaní do spoločnosti, od vzdelávania cez pracovné zaúčanie po samostatné bývanie, pozn.prekl.) veľa rôznych možností bývania pre ľudí s postihnutím. Potrebný dohľad môže byť poskytovaný v rôznych úrovniach. Pre najviac samostatných existujú apartmány a mestské domy s personálom, ktorí iba robí "námätkovú kontrolu" a poskytuje dopravu. Pre tých, ktorí potrebujú väčšiu podporu, existujú apartmány, kde je úroveň dohľadu veľmi prispôsobiteľná, za predpokladu, že jednotlivec môže stráviť nejaký čas bez dozoru.
E-služby už sú na skvelej úrovni a pracovníci môžu byť vďaka nim upozornení, ak klient nie je v určitej dobe v posteli, alebo neprijal lieky v určitej dobe atď. Pre tých, ktorí potrebujú 24-hodinový dohľad, existujú skupinové domy. V našej oblasti je bohatý spoločenský život a dospelý mladý človek ako je Angela by ho mal mať veľmi pestrý. Myslím si, že toto je práve tá časť, na ktorú sa Angela veľmi teší. Robiť si svoje vlastné veci bez toho, aby mama označovala čo má a čo nie a kedy kam pôjde.
A čo mama a tato? Ako zvládame túto životnú fázu? Dean hovorí, že nie je pripravený vidieť svoju malú dievčinu ako odchádza, ale to nikdy nebude. Za seba si myslím, že je to ok a že naďalej to bude pre mňa v poriadku. Až kým nepríde deň D, kedy sa bude sťahovať. V ten deň budem určite veľmi chcieť schovať svoje dievčatko pod krídla a udržať ju v našom hniezde.
Leah Spring, mama 5tich detí s DS
mesto Eagan, Minnesota, U.S.A.
Zdroj: https://themighty.com
Preklad: Dandy Divílková