Milá Caroline,
Máš práve desať a pol mesiaca, čoskoro uzavrieš prvý rok svojho života a ja horím nedočkavosťou, aby som ti mohla konečne napísať, ako veľmi veľa pre mňa znamenáš.
Keď mi prvýkrát povedali o tvojej diagnóze, bol som zlomená. Pozrela som sa na tvojho otca, aby mi povedal, čo budeme robiť, ale ani on nevedel. Tiež sa bál toho istého ako ja. Všetky sny, ktoré sme vysnívali pre naše dieťa, sa pre teba zdali byť tak vzdialené. A nepomohlo, keď sme dostali oficiálne potvrdenie tvojej diagnózy, keď mi lekár po genetickom teste povedal, že budem musieť odísť do iného štátu, ak sa rozhodnem pre potrat. Teraz sa nad tým zamýšľam. Vždy som bola tá, ktorá chcela mať na výber, ale prečo by mala byť TOTO prvá vec, ktorú poviete matke, ktorá práve dostala takúto správu?! Prečo neponúknete podporu? Prečo nedať čísla a mená niekoľkých z tých skvelých ľudí, ktorých ja už teraz poznám?
Neskôr, pri jednom z mnohých ultrazvukov, keď som plačúc žiadala tých istých lekárov o podporu... stále nič. Myslím si, že nám nemohli nič povedať, lebo by si ich mohla usvedčiť z klamstva, lebo ty si osôbka, ktorá nás rozosmieva a rozjasňuje nám domov svojím veľkým úsmevom.
Caroline, si oveľa viac než tvoja diagnóza. Naučila som sa to od teba v tom momente, keď si sa narodila. V momente, keď som počula tvoj prvý výkrik. Ocko na teba pozrel a začal mi rozprávať, aká si krásna. V okamihu tvojho prvého plaču som vedela, že všetko je v poriadku. Boli sme nažive, bola si tu a okamžite som ťa milovala. Vedela som bez ohľadu na okolnosti, že budeš moje krásne a silné dievčatko.
Aj keď si mala po narodení problémy s dýchaním a lekári ťa napojili na kyslík, na druhý deň si už dýchala sama. Aj keď si nevedela v prvých týždňoch poriadne jesť, doma si vypila viac ako polovicu fľašky už za 19 dní. Otočila si sa za 7 týždňov. Sadla si si prvýkrát ako 7-mesačná. V polovici 11-teho mesiaca nemáš ďaleko od plazenia sa. Celý ten čas s nami hovoríš. Tvoj otec prisahá, že ho nazývaš DaDa, a niekoľkokrát som bola presvedčená, že sa pozeráš na mňa a hovoríš mi MaMa... ale možno je to iba hra mojej mysle. Miluješ svoje hračky a rada sa hráš. Miluješ tvoju sestru a našu mačku Willow.
Milá Caroline, možno nastanú ťažké časy, ale ty ma naučila spomaliť a žiť v prítomnosti. Občasná obrovská úzkosť, ktorá ma vedela celú zaliať, sa mimoriadne skľudňuje. Niekedy premýšlam o nasledujúcich rokoch, aký bude tvoj život, ale väčšinou sa sústredím na to, kto si práve teraz a čo robíš práve teraz, pretože to je to dôležité.
Inšpiruješ ma, aby som sa stala lepšou. Ak poviem, že niečo niekde urobím, urobím všetko čo je v mojich silách, aby som tam mohla byť a urobila to ako najlepšie viem. Viem, že ak ti chcem byť tou najlepšou mamou, musím byť schopná riešiť veci. A čo je najdôležitejšie, musím byť tým najlepším, čím môžem. A za toto ti nemôžem nikdy dostatočne poďakovať.
Navždy ťa ľúbim.
Tvoja mamina
Zdroj: https://themighty.com
Preklad: Dandy Divílková