Nové prístupy ku vzdelávaniu rôznorodých žiakov.
13. októbra prebiehala v Bratislave konferencia, ktorá bola realizovaná vrámci európskeho projektu Social Inclusion of Learners SOIL. Projekt sa zameriava na podporu inkluzívneho vzdelávania vo viacerých krajinách EÚ a je financovaný cez schému Erasmus+.
Cieľom projektu je zdieľať overené postupy inkluzívneho vzdelávania a metodiky individualizovaného vyučovania. V Bratislave ju organizačne zastrešovala nezávislá mimovládna organizácia CVEK, ktorá sa snaží svojimi výskumnými, analytickými a vzdelávacími aktivitami prispieť k vytváraniu spravodlivejšej a súdržnejšej spoločnosti. V nadväznosti na konferenciu sa na jar 2018 bude konať viacdňový seminár pre učiteľov.
Po úvodnom prestavení projektu SOIL sa viedla diskusia na tému inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Diskutujúcimim boli: Peter Krajňák - štátny tajomník ministerstva školstva SR, Zuzana Stavrovská - komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím a Petra Fridrichová z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Jednou z najviac diskutovaných otázok bola kvalifikovaná pedagogická príprava a vzdelávanie budúcich učiteľov. Bez dostatočnej prípravy nie je možné začať s inklúziou na školách. Konktrétnymi podmienkami a návrhom krokov sa zaoberá dokument Učiace sa Slovensko, ktorý v súčanosti čelí veľkej kritike podobne ako schválené vzdelávacie programy pre materské školy. Ako sa vyjadril Peter Krajňák, je potrebné viesť dôslednejšiu diskusiu s verejnosťou o plánovaných zmenách vo vzdelávacích programoch.
Súčasťou konferencie boli štyri paralelné workshopy.
- How to organize a school in the 21st century. (Margret Rasfeld, Schule im Aufbruch, Berlin)
- Inclusive Learning with digital tools. (Karl Bäck, atempo, Graz)
- Developing self-advocacy skills for ALL learners. (Gosia Kwiatkowska, RIX, University of East London)
- Citlivý prístup k deťom z kultúrne odlišného prostredia. (Erika Bartošová, ZŠ J. C. Hronského, Krupina)
Osobne som sa zúčastnila 2. a 3. workshopu, ktoré ma zaujali možnosťami využitia digitálnych technológii na vyučovaní. Mnohé z nich sú však veľmi dobre využiteľné aj doma vrámci rozvoja kognitívnych zručností. Ako sa vyjadrila Gosia Kwiatkowska, ktorá vyučuje na londýnskej univerzite, je veľkou škodou, že učitelia vnímajú napr. mobilné telefóny častokrát ako prekážku a zakazujú ich nosiť do školy. Namiesto toho by bolo užitočnejšie nájsť výhody a využitie týchto technológií na vyučovaní. Predviedla nám prakticky niekoľko ukážok, akým skvelým nástrojom môže byť mobilný telefón na vyučovaní.
Je možné ho využiť napríklad na veľmi rýchle testovanie vedomostí žiakov. Pomocou aplikácie učiteľ premietne pripravené otázky a žiaci v časovom limite musia stlačením príslušnej odpovede na svojom telefóne reagovať. V priebehu 5 minút tak učiteľ otestuje celú triedu, odpovede má okamžite vyhodnotené a vie sa rozhodnúť, či sa danej téme treba ešte povenovať, alebo sú vedomosti postačujúce. Pre žiakov je táto forma testovania zábavná a jednoduchá. Výsledky má učiteľ k dispozícii aj na dodatočné štatistiky a výsledky konkrétneho žiaka. Lektorka nám prezradila, že toto testovanie využíva nielen na testovanie vedomostí žiakov, ale aj na prieskum, ako sa v daný deň deti cítia, akú majú náladu, či sú unavené a pod.
Ďalšia praktická ukážka bola o rozlúštení QR kódov, ktoré sú v západnej Európe veľmi často využívané. Zábavnou formou sme dopĺňali test s otázkami. V miestnosti sme hľadali poschovávané QR kódy a pomocou aplikácie v telefóne sme ich lúštili. Odpovede sme priraďovali k otázkam v teste a kto bol najrýchlejší a mal správne odpovede, stal sa víťazom. Pracovalo sa v skupinách, čo je ďalším dôležitým faktorom v inkluzívnom vzdelávaní.
Na workshope s Karlom Bäckom z atempa z rakúskeho Grazu sme sa "hrali" s rôznymi aplikáciami na tabletoch a mobilných telefónoch. Ako si jednoducho vytvoriť nástroj na výučbu či precvičenie rôznych zručností - poznávanie hodín, čísel, slovnej zásoby - priraďovanie obrázkov k slovám a pod. Postupne vám ich predstavíme, aby ste aj vy mohli objaviť čaro a jednoduché použitie týchto nástrojov pri vzdelávaní vašich detí.
Vrámci konferencie nám Stana Schenck predstavila príbeh svojho syna Oskara, o ktorom sme písali aj v Slnečnici. Slovenka žijúca v Berlíne, mama piatich detí. Aj keď samotný základ úspešnej cesty spočíva v rodine, je veľmi dôležité dať dieťaťu priestor na adekvátne vzdelanie. Oskar mal šťastie, že pre neho našli vyhovujúcu školu, ktorá podporovala inkluzívne vzdelávanie a dala mu výborný základ do života. Viac o Oskarovi si môžete prečítať v už spomínanej Slnečnici č. 4/2016 na str. 14-15.
Veľmi zaujímavá bola aj diskusia so študentami, ktorí nám priblížili svoje fungovanie v kolektíve vzhľadom na ich odlišnosť. Paťa je od narodenia na vozíčku a momentálne študuje na obchodnej akadémii v Rožňave, Daniel je rómskeho pôvodu a študuje na gymnáziu v Skalici. To, ako ich vnímajú spolužiaci a ako oni vnímajú svoje fungovanie v spoločnosti bolo inšpirujúcim nahliadnutím do súčasného stavu v školách na Slovensku. Aj keď tieto dva prípady určite neodrážajú celkový stav v školstve, sú svetlým príkladom akceptácie odlišnosti.
Inklúzia však nie je len o akceptácii, ale aj o využití individuálneho potenciálu každého človeka a ja verím, že to už nie je tak vzdialená méta ani vrámci nášho malého Slovenska. Čím viac takýchto príkladov bude, tým skôr pochopíme obohacujúci potenciál inkluzívneho vzdelávania.
Som veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť konferencie s medzinárodnou účasťou a stretnúť ľudí, pre ktorých je inkluzívne vzdelávanie bežnou praxou.
Projekt koordinuje rakúska organizácia atempo. Ďalší partneri: Schule im Aufbruch z Nemecka, RIX Reasearch and Media University East London z Veľkej Británie, Gemeente Maastricht – mesto Maastricht z Holandska a Casa Corpului Didactic – didaktické centrum pri Ministerstve školstva z Rumunska.
Daša Krátka