Potrat dieťaťa s DS ako "morálna povinnosť"

Zarážajúce: Ženám sa vysvetľuje "morálna povinnosť" potratov detí s Downovým syndrómom.

Ľudia s Downovým syndrómom sú aj v tomto našom, domnele etickom, tolerantnom svete často odsúdení k smrti. Ženy sa rozhodujú pre ukončenie tehotenstva vo viac ako 50% prípadoch v takmer všetkých krajinách, ktoré majú dostupné prenatálne testovanie. A hoci komunita okolo ľudí s DS stále hovorí proti tejto ohromne vysokej miere potratov,  spoločenský tlak sprevádzaný klamstvami, dezinformáciami a nátlakom stúpa.

Dokonca existujú aj takí, ktorí tvrdia, že existuje morálna povinnosť urobiť z Downovho syndrómu rozsudok smrti.

Začiatkom tohto roka došlo k medzinárodnému zhrozeniu nad prehlásením, že Island má takmer stopercentnú mieru potratov detí s Downovým syndrómom. Austrália sa medzitým v správach pochválila tým, ako nový neinvazívny prenatálny test (NIPT) môže účinne „ukončiť existenciu Downovho syndrómu v tejto krajine“. A práve tak sa v Holandsku ženám vysvetľuje, že je ich morálnou povinnosťou ukončiť život svojich detí, ak sa zistí u plodu DS.

Prvýkrát sa tento problém dostal do pozornosti doktora Stefana Paasa v článku v národných novinách. Tento napísal Michael Van der Lubbe. Autor argumentoval tým, že ľudia s Downovým syndrómom sú "finančnou záťažou". Rodičia, ktorých dieťa má prenatálnu diagnózu nemajú mať slobodu pri rozhodovaní, či sa má ich dieťa narodiť. Vlastne by v prípade, že neabsolvujú potrat, mali dostať pokutu od vlády. Van der Lubbe nie je ani prvý ani posledný, viacero podobných článkov bolo zverejnených nedávno, odrážajú rovnaké sentimentálne nálady, s titulkami ako "Lepšie byť mimo „Downa““.

Paas reagoval na tento článok na Twitteri, porovnávajúc tento postoj s postojmi nacistov. "Hendikepované deti stoja peniaze, takže rodičia: prerušiť alebo čeliť pokute," napísal. "Nikdy predtým sme neboli tak blízko k nacizmu."

Nikdy predtým sme neboli tak blízko k nacizmu.

V tejto otázke je však oveľa viac, než iba skreslené informácie v médiách. Časť tejto problematiky pochádza z holandského Ministerstva zdravotníctva, ktoré urobilo z Downovho syndrómu svoj cieľ v národnom skríningovom programe NIPT. Tento sa ponúka všetkým tehotným ženám v Holandsku, ale namiesto analýzy celého genómu sa zameriava iba na Downov syndróm. A zároveň holandské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že Downov syndróm je najdrahšia choroba, ktorú človek môže mať.

Renate Lindemanová, spoluzakladateľka spoločnosti Downpride, vysvetľuje, ako sa toto klamstvo odrazilo v médiách. "Niekoľko národných novín zverejnilo zoznamy Top 10 „najdrahších chorôb a postihnutí“, tieto zoznamy uvádzajú Downov syndróm na vrchu zoznamov," vysvetľuje . "Populárna televízna séria trefne pomenovaná The Last Downer (Posledný Down) tiež ukázala výpočet ročných nákladov spoločnosti na "osobu s Downovým syndrómom“.  Zdrojom tohto ohovárania je Národný inštitút pre verejné zdravie a životného prostredia (RIVM)."

Napriek tomu rakovina, zdôrazňuje Lindeman, je vynechaná zo zoznamu napriek tomu, že je prvou príčinou úmrtí v Holandsku a jej liečba je oveľa drahšia. Nemôžeme prerušiť život ľudí s rakovinou - hoci Holandsko môže tento problém vyriešiť svojou prosperujúcou ponukou eutanázie. A medzitým budúci rodičia dostávajú nepresné informácie o Downovom syndróme v nádeji, že sa rozhodnú pre potrat.

Rodičia dostávajú nepresné informácie o Downovom syndróme v nádeji, že sa rozhodnú pre potrat.

Toto je univerzálny problém: štúdia, ktorú vypracoval doktor Brian Skotko z Harvardskej univerzity a publikoval v časopise American Journal of Obstetrics and Gynecology, tvrdí zistenia, že ženy bežne dostávajú nepresné a zastaralé informácie. Ďalšia štúdia zistila, že ženy boli informované o prenatálnej diagnóze v negatívnom svetle, až v pomere 2,5 ku jednej. Okrem toho každá prvá zo 4 žien uviedla, že boli pod nátlakom smerované k potratu.

Iní tvrdia, že ľudia so zdravotným postihnutím by nemali existovať. Richard Dawkins tvrdil, že by bolo nemorálne neukončiť tehotenstvo dieťaťa s Downovým syndrómom. Kandidát UKIP (britská strana) Geoffrey Clark vyzval k povinným potratom detí s Downovým syndrómom; bývalý predseda UKIP John Upex odstúpil potom, čo taktiež tvrdil, že deti s Downovým syndrómom by sa nemali rodiť. Ďalší britský predstaviteľ tvrdil, že deti so zdravotným postihnutím by mali byť "pozastavené". V Kanade nie je povolená imigrácia ľuďom so zdravotným postihnutím. Nedávno bol uverejnený prípad, kedy nemôže jedna rodina získať občianstvo, pretože budú prílišnou "záťažou" pre systém zdravotnej starostlivosti v krajine. A to iba preto, lebo ich syn má Downov syndróm.

Stručne povedané, takéto nechutné a nehumánne názory - že ľudia s Downovým syndrómom alebo inými postihnutiami majú menšie právo na život - sú rozšírené a nie je to iba čisto holandský problém.

Pravdou je, že ľudia s Downovým syndrómom či iným postihnutím majú rovnaké základné právo na život ako každá iná ľudská bytosť.

Ľudia by nemali byť predurčení k smrti jednoducho iba preto, že sú odlišní od toho, čo spoločnosť považuje za "normálne". A je na nás všetkých, aby sme odmietli ableizmus (z angl. able – schopný, je pojem označujúci diskrimináciu na základe telesného, mentálneho, zmyslového, či akéhokoľvek iného postihnutia) a násilie.

Pokiaľ nebudeme stáť všetci spoločne za odsúdením tohto neprijateľného spoločenského fenoménu, bude sa nekontrolovateľne šíriť, čo spôsobí zbytočné úmrtia nespočetného množstva detí, ktoré si svoju smrť nezaslúžia.

Zdroj: https://www.liveaction.org/news/outrageous-women-told-moral-duty-abort-children-down-syndrome/
Preklad: Dandy Divílková