Majkina mama sa s nami podelila o svoje zápisky, ktoré vznikali pri rôznych situáciách. Ak chcete nahliadnuť do sveta človeka s Downovým syndrómom, čítajte...
Deň detí. Majka sa pritúlila ku mne a vraví mi, že je moje dieťatko. Potom mi povedala, že chce byť znova v mojom brušku. „Chcem sa znovu narodiť ako človek. Byť zdravá.“
Majka sa cítila po zdravotnej stránke dosť zle a tak som jej poobede povedala, nech si ide na chvíľu ľahnúť. Majka sa teda pobrala do spálne so slovami: „Idem si špeciálne oddýchnuť.“
Od včera bolia Majku zápästia a kĺby na rukách, hlavne ukazovák pravej ruky, ktorý má spuchnutý a červený. Vraví mi: „Zväčšujú sa mi bolesti, asi už aj ja pomaly starnem....“
Majka si skúšala oblečenie a rifle ledva zapla, boli jej tesné. Sadla si a spýtala sa ma: “Chceš vidieť moju pneumatiku?“
Celý deň som sa venovala zaváraniu, spracovaniu zeleniny a Majka mi pri tom v rámci svojich možností pomáhala. Baví ju spracovávanie strúčkov, vie ich nakrájať presne rovnakej dĺžky a pripraviť na zmrazenie. Večer, pri okrajovaní jabĺčok, som si vzdychla, že som už narobená a unavená. A Majka mi na to vraví: „Aj ja som... Musím byť s tebou solidárna.“
Majka si píše zoznam vecí do tábora v Slávnici. Bude tam 6 dní, ktoré strávi sama s kamarátmi. Píše si... Čo beriem so sebou. Sama so sebou. 45. položka z tohto zoznamu sa mi veľmi páči. Miesto špekačky má napísané... šepkašky. Tých perličiek je tam viac (batoch, chrupsak, osprchovací gel, adresy na papier, pyžamo dlhé a krátke, chladné a teplé, uvidíme aké bude počasie), ale hlavne, že ona vie, o čo sa jedná a čo si tam chce zobrať.
Dnes som nestíhala a ani okolo pol 12 som ešte nezačala variť obed. Majka sa ma prišla opýtať, čo budeme obedovať. Trošku som si z nej vystrelila a povedala, že budeme mať diétu. Majka sa zatvárila nešťastne, že vraj ona má diétu celý život (myslela tým bezlepkovú stravu). O 13 hodine už mala obed pripravený. Meškala som len pol hodinku. Uvarila som boršč a klobásku, ktorú Majka zbožňuje. Majka mi po obede dala veľkú pusu s komentárom „Ďakujem.... No vidíš, som ja ale hrozná ženská.“ Veľmi sa jej páči slovo ženská, navodzuje to v nej pocit dospelosti.
Boli sme na pešej zóne na koncerte Mariána Čekovského. Bola tam aj jej sesternica a vždy ma Majka prekvapí, nakoľko sa v spoločnosti zdá veľmi tichá, ako sa vie zoznámiť s priateľkami svojich sesterníc a sestry. Na otázku ako sa volá, odpovedala: „Je to jednoduché. Volám sa – Majka.“
Boli sme v Luhačoviciach a kúpili sme kúpeľné oplátky. Potom prechádzajúc sa a pozorujúc divé kačky som poznamenala, že by sme ich mohli nakŕmiť, len nemáme čím. Majka vraví: „Máme. Kúpili sme oplátky.“
Pretrvávajú vysoké horúčavy. Majka vraví: “Odlamujú sa mi nohy.“ Myslela tým, že sa jej podlamujú, lebo vraj má v nich už neznesiteľné bolesti.
Majka oslavuje svoje 26. narodeniny na konci augusta. Dnes ale chce spraviť rozlúčkovú párty, lebo ide od zajtra do tábora do Slávnice. Komentuje túto udalosť: „Musím sa rozlúčiť so svojou štvrťstoročnicou...“
Skončilo sa obdobie maškrtenia a po nedeľných krstinách našej neterky sa Majka rozhodla nabehnúť na svoj životný štýl, dodržiavanie jedálnička a cvičenia. Majka si zobrala krajčírske meradlo a merala si obvod v páse. Keďže sa jej ten rozmer nepozdával, tak sucho skonštatovala: „To meradlo asi zle meria.“
Majka si ide obliekať pulóver a s ťažkým povzdychom sa vystiera: „Musím si ešte ponaťahovať kosti.“
Majka bola na „klebety“ u babky, kde sa stretla so svojimi tetami, sesternicou a jej dieťatkom. Doma mi potom povedala: „Vy mne nerozumiete, čo ja rozprávam. Musím sa polepšiť a rozprávať celé vety. Ja tiež nerozumiem všetkému, o čom sa vy všetci spolu rozprávate. Musíte rozprávať jednoduché vety." Všetci sme ale radi, že Majka dokáže s nami komunikovať v rámci svojich možností a skoro každý deň nás dokáže svojím milým, alebo vtipným slovom pobaviť.
Majka vraví sestričke: „Tatino na druhý týždeň má avantúru.“ Po detektívnom vyzvedaní čo tým myslí, sme sa dopracovali k slovíčku „inventúru“.
Majka si robí ovocnú desiatu a keďže mala dnes v pláne spievať si, tak si vyspevuje a tvorí vlastné piesne. Je úžasné, ako sa pri speve v nej rodia nové myšlienky a rýmy, plné lásky a šťastia o svojej rodine... a my sa mimovoľne všetci usmievame.
Ešteže je pekný slnečný deň. Majka nás prehnala do CVČ, mysliac si, že dnes majú krúžok. Mrzelo ju to a tak si tento omyl komentuje: “Každý človek sa môže pomýliť. Dala som Ti nesprávne informácie.“
A ja sa musím z toho poučiť, že naozaj treba neustále s Majkou komunikovať, ale zároveň všetky informácie od nej, si radšej aj preverovať.
Jarmila Kolenová
Zdroj: Slnečnica č. 3/2012