Zmysly nepochybne patria k základným spôsobom pre poznávanie sveta. Sú stavebným kameňom pre ďalšie poznávacie (kognitívne) procesy ako je pozornosť, pamäť, učenie, ale aj myslenie či rozhodovanie. Zároveň súvisia s priestorovou a časovou orientáciou, ale aj rečou a komunikáciou.
Vývin zmyslov je prítomný už v prenatálnom období a dieťa sa síce rodí s funkčnými zmyslami, ale ich vývin pokračuje aj v prvých rokoch života. Zmysly sú navzájom prepojené a je ťažké ich pociťovať oddelene, preto naše vnímanie zapája viaceré zmysly. Zároveň vývin zmyslov je úzko prepojený aj s vývinom motoriky, a tak stimulácia zmyslov môže byť prospešná aj vývine pohybu ako je hrubá či jemná motorika. Taktiež aj naopak – ak nie je motorický systém dostatočne zrelý, môže to ovplyvňovať zmyslové spracovávanie a koncentráciu.
Sluch
Sluch ako zmysel sa vyvíja medzi prvými a dieťa už v maternici dokáže rozoznať a zapamätať si hlas matky. Novorodenec je potom schopný odlíšiť ľudský hlas od iných zvukov a to najmä hlas matky. Rozoznávanie hlasov sa neskôr spresňuje a dieťa už počas prvého roka rozumie niektorým slovám a reaguje na oslovenie. Neskôr vo vývine býva zamerané na rytmus a melódiu a dieťa si spája sluchovú aktivity s pohybom. S pohybom je ale sluchová aktivita spojená od začiatku vývinu, keď dieťa práve pohybom reaguje na hlasný zvuk či sa otáča za zvukom a hľadá jeho zdroj. Sluchové vnímanie tvorí základ aj pre reč a vďaka nemu dieťa dokáže nielen porozumieť reči, ale aj ju produkovať.
Pri rozvoji sluchového analyzátora sa zameriavanie na rozvoj schopnosti rozlišovať druh, intenzitu, výšku, farbu zvuku a hlasu, smer odkiaľ zvuk prichádza, vzdialenosť zdroja, zvuky zvierat, nástrojov a samozrejme prírodné zvuky:
• určovanie miesta odkiaľ prichádza zvuk;
• poznávanie zvukov zvierat;
• rozpoznávanie hlasov rodičov, súrodencov, starých rodičov, kamarátov, neskôr spolužiakov, učiteľov (Kto to hovorí? Kto je za dverami? Počul si dievčenský alebo chlapčenský hlas?);
• vyhľadávanie predmetov podľa slovných inštrukcií;
• delenie viet na slová;
• zopakovanie troch, štyroch slov vypovedaných naraz;
• zopakovanie vety z dvoch, troch, štyroch, piatich slov;
• rozlišovanie sily zvukov silný – slabý;
• rozlišovanie výšku tónov vysoký – nízky;
• Orffov inštrumentár;
• oboznamovanie s hudobnými nástrojmi: klavír, husle, flauta, akordeón;
• skladanie slov zo slabík;
• prvá hláska v slove;
• posledná hláska v slove;
• rozlišovanie dvoch zvukovo podobných slov bez vizuálnej opory (napr. kosa – koza, pes – pas, babka – bábka, latka – látka, koža – koza, luk – buk);
• jednotlivé hlásky v slove.
Hmat
Na začiatku vývinu je hmat u dieťaťa zameraný na oblasť úst a to preto, že v samotných perách sa nachádza množstvo nervových zakončení, a tak dieťa získava informácie nielen o chuti predmetu, ale tiež o tvare, jeho veľkosti, teplote, tvrdosti či textúre. Neskôr sa hmat presúva do rúk, aj keď po istý čas ostávajú ústa stále spôsobom na spoznávanie okolitého sveta. S hmatom nepochybne súvisí aj pohyb a rozvoj hmatu tak prispieva aj k rozvoju pohybu, ktorý súvisí najmä s uchopovaním a manipuláciou s predmetmi či hračkami.
Neodmysliteľnou súčasťou rozvoja hmatu je spojenie s nácvikom hygienických a sebaobslužných návykov (umývanie rúk, zapínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok a pod.
Cvičenia hmatu:
• poznávanie skutočných predmetov (chytanie, prekladanie, vkladanie, skladanie)
• pojmy tvrdý, mäkký,
• pojmy hranatý, guľatý,
• pojmy teplý, studený;
• pojmy dlhý, krátky;
• pojmy nízky, vysoký.
Neskôr môžeme prejsť na:
• triedenie drobného materiálu,
• triedenie geometrických telies.
Zároveň je vhodné sa zamerať na kinestézu:
• pozorovanie a pomenúvanie častí tela na sebe, bábike, obrázku;
• kreslenie vlastnej postavy;
• kreslenie panáka;
• rovnovážne cvičenia (aj so zatvorenými očami).
Chuť
Orgánom chuti sú ústa, ktoré sú od začiatku schopné uchopiť, uvoľniť, merať, natiahnuť, odtiahnuť (sú východiskom pre horné, dolné končatiny, kostrč a vyvíjajú sa v spojení s nosom). Už u novorodenca je jednoznačne preferovanou chuťou sladká a iné chute sú vnímané skôr ako nepríjemné. Zmyslovým orgánom pri chuti je jazyk, na ktorom sa nachádzajú chuťové poháriky, ktoré obsahuje chuťové bunky. Prostredníctvom nich vnímame už spomínanú sladkú chuť ale aj slanú, kyslú, horkú a piatu chuť nazývanú umami. Samotné vychutnávanie si jedál súvisí s tým, že je potrebné jedlo dostať do úst a spracovať ho. K tomu nám pomáha motorika ústnej dutiny, ktorá zapája nielen svaly na tvári, ale aj pery a celú ústnu dutinu ako aj hltan a okolie.
Táto oblasť sa nazýva orofaciálna a je dôležitá nielen pre príjem potravy, ale aj dýchanie či reč. Preto ak je oslabená, je vhodné ju stimulovať rôznymi podnetmi.
Cvičenia čuchu a chuti:
• rozpoznávanie potravín podľa chuti a vône,
• rozpoznávanie skazených potravín podľa zraku a čuchu,
• informovanie o nebezpečenstve vzniku chorôb, ktoré sú spojené s konzumáciou pokazených potravín,
• rozlišovanie soli a cukru, pojmy sladký, slaný (rozprávka O repe).
Čuch
Už u novorodenca je čuch vyvinutý a dieťa ho využíva najmä na rozpoznanie matky. Preferuje sladkú vôňu a dokáže dokonca rozpoznať aj vôňu materského mlieka. Nepríjemné pachy už v tomto období vyvolávajú odmietavú reakciu ako odvrátenie hlavy či plač. Čuch je prepojený s emóciami a pamäťou a tak môže byť využívaný aj pri regulácií emócií či podpore zapamätania. V rámci snahy o rozvoj čuchy realizujeme cvičenia zamerané na vnímanie vône, zápachu a s tým spojeného pocitu.
Zrak
Pri narodení má dieťa zrak nie úplne vyvinutý a dieťa dokáže rozlišovať svetlo a tmu. Jeho pozornosť priťahujú najmä ľudské tváre a novorodenec je schopný vnímať ich do vzdialenosti 20 – 30 cm – čo je ideálna vzdialenosť v tomto období pre nadväzovanie očného kontaktu. Vývin zraku následne súvisí nielen s ostrosťou videnia, ale tiež s vnímaním farieb, tvarov, pohybu, hĺbky, vzdialenosti. Dôležitú úlohu tu zohráva aj koordinácia oko-ruka, ktorá je základom pre uchopovanie predmetov a rozvoj jemnej motoriky. Rozvoj zrakového vnímania je tak dôležitý a môže byť zameraný na základe veku dieťaťa na nadväzovanie zrakového kontaktu, či zapojenie predmetov a hračiek do precvičovania nielen samotného zraku, ale aj pohybu, nakoľko zrakový podnet stimuluje k pohybu (zraková ostrosť, vnímanie, pozornosť a prepojenie zraku a pohybu).
V oblasti zrakové vnímanie je vhodné sa zamerať na rozlišovanie farieb a farebných odtieňov, rozlišovanie tvarov, odhad rozmerov, orientácia v priestore a na ploche, rozvoj pozornosti a zrakovej pamäti:
• nadviazanie zrakového kontaktu,
• fixácia predmetu,
• sledovanie pohybujúcich sa predmetov,
• hľadanie predmetov očami,
• priťahovanie predmetu, ktorý sleduje, za šnúrku,
• vkladanie menších predmetov do väčších,
• stavanie predmetov na seba (veža), vedľa seba (vláčik),
• sledovanie alebo aj pomenovanie predmetov zľava doprava,
• skladanie obrázkov z častí, priraďovanie predmetov,
• skladanie obrázkov z paličiek,
• ukazovanie prstov na niečo,
• hľadanie odlišných a zhodných prvkov na obrázku,
• precvičovanie pojmov malý, veľký, väčší, menší,
• cvičenie zrakovej pamäti, pojmov patrí/nepatrí,
• triedenie predmetov na skupiny podľa farby, tvaru a veľkosti,
• poznávanie postupnosti deja na obrázkoch, rozprávanie podľa obrázka,
• kreslenie kruhov, bodiek a čiar,
• navliekanie korálok.
Pomôcky: bežné dostupné predmety v dome, záhrade, parku, lese (hranaté, guľaté, valcové, obdĺžnikové s rôznym povrchom, veľkosťou i tvarom), neskôr knihy, stavebnice, skladačky, hry, pracovné listy.
Rozvoj zmyslov detí s Downovým syndrómom by mal byť o stimulácii a nie manipulácii:
• pozorovanie (spomaliť),
• ponuka aktivity,
• nasledovanie dieťa (rozviť/venovať sa tomu, čo práve dieťa zaujalo)
• sprevádzanie (vhodnými podnetmi vzbudiť záujem dieťaťa a naviesť ho na želaný pohyb, či aktivitu)
• hra s odporom (nie nátlak, ale hra)
• pozvoľné uvoľnenie a spoločné ukončenie aktivity.
Podpora zmyslového vývinu u detí s Downovým syndrómom predstavuje dôležitú súčasť ich celkového rozvoja. Cielená stimulácia zraku, sluchu, hmatu, chuti a čuchu prispieva nielen k zlepšeniu poznávacích schopností, ale aj k posilneniu motoriky, komunikácie a emocionálnej stability. Kľúčom je individuálny prístup, pravidelnosť a prepojenie zmyslovej stimulácie s bežnými každodennými činnosťami, ktoré dieťa motivujú a prinášajú mu radosť z objavovania sveta.
Spolupráca rodičov, pedagógov, terapeutov a odborníkov vytvára prostredie, v ktorom môže dieťa rozvíjať svoj potenciál prirodzene a s pocitom bezpečia. Včasná a systematická podpora zmyslového vývinu tak napomáha nielen lepšej adaptácii dieťaťa na okolité prostredie, ale aj jeho celkovému napredovaniu.
PaedDr. Jana Balážová, PhD. a PhDr. Lucia Kočišová, PhD