Neľutujem, že má tvoj brat Downov syndróm

Obrázok používateľa admin

Drahá Violet,
keď mi tvoj otec volal, aby mi povedal, že tvoj brat má Downov syndróm, môj svet sa na minútu zastavil. Pustila som telefón a klesla na zem. Prvá vec, ktorá mi vyšla z úst, bola: „Oh Bože, toto nemôže byť naozaj, nemôže byť naozaj, nemôže byť naozaj...“. Ďalšou vecou bolo: „Oh nie, úbohá Violet, úbohá Violet, úbohá Violet.“ Samozrejme, že sa moje myšlienky obrátili k tebe, zlatíčko.

16 mesiacov si bola mojím svetom. Úprimne môžem povedať, že som milovala všetky dni, ktoré sme spolu strávili – ok, zaobišla by som sa aj bez tých pár chvíľ, kedy sa ti prerezávali zúbky. Naozaj som sa snažila nasať tie malé detaily bežných dní: smiechy, hry na schovávačku a čítanie dookola tých istých kníh. Ale, keď som sa dozvedela o diagnóze tvojho brata, unikla som z prítomnosti a žila v tvojej budúcnosti.

Namiesto toho, aby som sa zamerala na tvoje prvé slová, zamerala som sa na tvoje stredoškolské roky. Čo ak si niekto začne robiť z teba srandu pre to, že je tvoj brat odlišný? Čo ak sa nechám premôcť špeciálnymi potrebami tvojho brata  a zabudnem na tvoje potreby? Jediné, na čo som mohla myslieť bolo, ako to voči tebe nie je fér. Na čo som nedokázala prvé týždne myslieť bolo, ako úžasná môže byť pre teba jeho diagnóza.

Nevedela som, že 97% detí, ktoré majú brata alebo sestru s Downovým syndrómom bolo pyšných na svojich súrodencov a že 88% detí tiež povedalo, že ich brat alebo sestra s DS urobila z nich lepšieho človeka. Toto je pre teba moja nádej, Violet.

Keď sleduješ Andersona, ako ťažko pracuje na tom, aby dosiahol niečo, čo je pre teba úplne prirodzené, modlím sa, aby si sa naučila pokore. Keď ťa to pokúša súdiť niekoho na základe jej alebo jeho zovňajšku, modlím sa, aby si myslela na svojho brata a na to, ako bude súdený on. Keď ťa to bude pokúšať sťažovať sa na malé životné trápenia, modlím sa, aby si namiesto toho cítila vďačnosť za svoje mnohé požehnania.

Dúfam, že sa obaja naučíte navzájom milovať život – nachádzať krásu v malých veciach, žiť s vďačnosťou. Dúfam, že naučíte jeden druhého navzájom milovať.

Viem, že môžeš dospieť skôr, ako tvoji rovesníci, ale nemyslím si, že je to zlá vec. Kvôli tvojmu bratovi dúfam, že môžeš vynechať niektoré plytkosti, ktoré prichádzajú s mladosťou. Kvôli tvojmu bratovi dúfam, že budeš žiť svoj život nebojácne a zmaximalizuješ všetky svoje talenty. Dúfam, že pozrieš na svojho brata a uvedomíš si, že vonku, mimo chodieb tvojej školy je veľký svet s mnohými potrebami.

Takže, nie je mi ľúto, že tvoj brat má Downov syndróm. Už si viac nemyslím, že to nie je fér. V skutočnosti, cítim, že máš vďaka jeho diagnóze výhodu. Máš tajomstvo života priamo pred sebou. Na tom, byť obľúbený, nezáleží. Mať najcoolovejšie auto na parkovisku pred strednou školou (čo, mimochodom, mať nebudeš) nie je dôležité. Byť peknou, na tom nezáleží. Na čom záleží najviac, je: milovať ľudí, všetkých ľudí.

Galaťanom 5:6
„...Jediná vec, ktorá sa počíta, je viera vyjadrená láskou.“

P.S.: Prosím, vedz, že tvoj brat je tak šťastný, že ťa má za svoju sestru. Viem, že sa budeš učiť od neho, ale aj on sa bude učiť od teba. Si láskavá ako tvoj otec a bojovná po mne. Vieme, že nebudeš jediná jeho najlepšia učiteľka, ale jeho ochrankyňa a kamarátka. Je vážne šťastný.

http://www.jillianbenfield.com/dear-daughter-im-not.../

Jillian Benfield. Mama Andersona s Downovým syndrómom. Tieto slová adresovala svojej staršej dcérke Violet. Zhrnula obavy, emócie, ale aj túžby pre budúcnosť svojich detí.

Preklad: Martina Šulová