Stať sa samostatným je základnými cieľom našich detí. Dieťa postupne prechádza od úplnej závislosti a bezmocnosti k samostatnosti. Chceme, aby sa stali čo najsamostatnejšími v starostlivosti o seba, o svoj zovňajšok, blízke okolie a aby sa stali čo najzručnejšími v sociálnych vzťahoch.
Prvým krokom k samostatnosti je orientácia dieťaťa na svojom tele. Dieťa si uvedomuje svoje ústa, ruky, neskôr nohy a skúša ich možnosti. Informácie o sebe získava predovšetkým hmatom.
Druhým krokom je orientácia v bezprostrednom okolí. Dieťa postupne spoznáva, že veci okolo neho existujú alebo sa menia nezávisle od neho. Svoje okolie skúma, veci okolo seba sa učí používať alebo ich odmieta. Aktívne sa zúčastňuje na živote vo svojom prostredí.
Tretím krokom je uvedomenie si “tretej osoby” (iná osoba ako ja a ty). Dieťa komunikuje, víta známu tvár, spája spoznanú osobu s príjemnými alebo nepríjemnými situáciami (napr. bojí sa lekára), neskôr rozlišuje známych od neznámych, ostýcha sa alebo sa neznámych bojí.
Pre dosiahnutie samostatnosti je potrebné, aby sa dieťa naučilo spolupracovať a zameriavať svoju aktivitu. Každé dieťa má tendenciu k aktivite. Ak je slabá, je potrebné navodzovať také činnosti, ktoré vyvolávajú u dieťaťa potrebu byť aktívnym – sú to najčastejšie radostné chvíle hry a tieto chvíle predlžovať. Schopnosť spolupracovať a byť aktívny sa naopak narušuje, ak je s dieťaťom manipulované, ak sa opatrovateľské úkony robia veľmi rýchlo, ak v interakcii s dieťaťom nie sú vyjadrované emócie alebo keď je dieťa oslabené a jeho spomalené, menej výrazné reakcie zostávajú bez povšimnutia. Jednoducho povedané, ak sme my veľmi aktívni, dieťa sa stáva pasívne, pretože nemá skúsenosť, že svojou aktivitou môže niečo ovplyvniť alebo zmeniť.
Kerrová (1997) popisuje, ako môžeme rozvíjať dieťa so znevýhodneniami v jednotlivých vývinových obdobiach.
0 - 4 mesiace
- Časté nosenie dieťaťa na rukách, dotyky, masírovanie, hojdanie. Možnosť položiť dieťa na rôzne povrchy (posteľ, deka, mäkká ovčia vlna…). Tieto aktivity podporujú vnímanie a spoznávanie vlastného tela dieťaťa.
- Fúkanie dieťaťu na jednotlivé časti tela. Vyzlečenému dieťaťu umožniť vnímať celým telom teplo, chlad, mäkkosť alebo tvrdosť rôznych predmetov.
- Rozprávanie, spievanie, vydávanie rôznych sprievodných zvukov.
- Poskytovanie zrakových vnemov z rôznych polôh a z rôznych kútov miestnosti.
- Primeraná zmena zaužívaných postupov a rituálov (napríklad zmena miesta prebaľovania, umývania dieťaťa, striedavá starostlivosť aj ostatných členov rodiny…)
4 - 8 mesiacov
- Ponúkanie hračiek z rôznych materiálov, bezpečné predmety dennej spotreby (napríklad téglik, lyžička, rolka, plastová fľaša).
- Upevneníme na ruku alebo nohu dieťaťa napríklad farebnú stužku, maličký zvonček, pomôže mu to postupne si uvedomovať jednotlivé časti tela, vzbudí to jeho zvedavosť.
- Umožniť dieťaťu vidieť pohyb iných objektov (napr. hračky, zvieratá), motivuje ho to k vlastnému aktívnemu pohybu.
8 - 12 mesiacov
- Ponúkanie zložitejších predmetov, ktoré sú bezpečné, dá sa s nimi manipulovať (napríklad stláčať, krútiť, presúvať…) a vydávajú zvuky. Predmety schovávať, zakrývať, hľadať, odokrývať. Jednotlivé úkony, činnosti je potrebné komentovať.
- Poskytovať dieťaťu dostatočné množstvo dotykov.
- Umožniť hrať sa na zemi a rozširovať priestor na hranie.
1 rok
- Hranie sa s kockami, krúžkami a predmetmi, ktoré je možné na seba postaviť, zasúvať, triediť. Využívať krabice s otvormi, do ktorých je možné zastrkávať predmety (napríklad krabica alebo plastová nádoba s kolíkmi na bielizeň). Tieto hračky pomáhajú dieťaťu v koordinácii oko - ruka.
- Hry s vodou a vo vode. Dobrým miestom je vaňa alebo kuchynský dres. Za prítomnosti dospelej osoby.
- Využívanie hračiek, ktoré je možné ťahať, tlačiť, uviesť do pohybu volantom atď. Dobré je, ak tieto hračky sú aj zvukovými, vtedy je vnem dieťaťa komplexnejší.
- Hry s loptou (kotúľanie, hádzanie, kopanie).
- Maľovanie, kreslenie a veľký povrch (kriedou na chodník, farbou na veľký rozmer papiera), využívanie modelovacej hmoty
- Presýpanie alebo prekladanie kúskov molitanu do nádob rozličných veľkostí.
- Umožniť dieťaťu samostatné jedenie, napríklad nakrájané kúsky chleba, syru, banánu môže dieťa chytať prstami a vkladať do úst.
- Preliezanie, podliezanie alebo vyliezanie dieťaťa samostatne alebo s malou asistenciou dospelého za dodržania bezpečnosti.
2 roky
- Skladanie, prekladanie, vkladanie, stavanie a iné aktivity, ktoré posilnia koordináciu oko - ruka. Hry, pri ktorých môže dieťa predmety ťahať, tlačiť, napĺňať a vyprázdňovať.
- Využívanie zmenšenín alebo napodobenín predmetov dennej spotreby, ktoré dieťa zapája do hry a učí sa s nimi správne manipulovať. Organizovanie hier z každodenného života, napríklad spoločné stolovanie, piknik, varenie, návšteva priateľov a iné.
- Poskytovať dieťaťu možnosť vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba, domácnosť, napríklad zametanie, miešanie, vešanie bielizne.
- Spoločné spievanie pesničiek s doprevádzajúcimi gestami.
- Prechádzky do prírody.
- Možnosti sebavyjadrenia napríklad pomocou fixiek, ceruziek, kried, farieb, prstových farieb, modelovacej hmoty, prírodného materiálu.Vytváranie koláží. Používanie nožníc.
- Jednoduché oblečenie, ktoré umožní dieťaťu čo najväčšiu samostatnosť pri obliekaní a vyzliekaní.
- Chodenie po schodoch namiesto výťahu.
3 roky
- Využívanie rôzneho prírodného materiálu.
- Ponuka výtvarných potrieb a modelovacích hmôt.
- Umožnenie rozlišovania a triedenia predmetov podľa farieb.
- Do krabice schované predmety môže dieťa spoznávať na základe hmatu, taktiež je možné cvičiť pamäť dieťaťa vymenovaním schovaných predmetov.
- Umožniť dieťaťu prezliekať sa do rôznych kostýmov, prezliekať sa “za niekoho”.
- Uvedomovanie si vlastnej osoby, svojich hraníc. Hranie sa pred zrkadlom, otláčanie rúk a nôh v mäkkých materiáloch, namáčanie vo farbe a následné otláčanie na papier, obkresľovanie tela a končatín na veľký papier.
4 -5 rokov
- Zapájanie dieťaťa do každodenných prác predstavujúcich starostlivosť o domácnosť, pridelenie zvádnuteľných úloh a podpora v samostatnosti ich plnení, poskytuje dieťaťu príležitosť pre sebarealizáciu a pocit užitočnosti. Ide napríklad o hygienu tela, ústnu hygienu, starostlivosť o svoj zovňajšok, starostlivosť o lôžko, starostlivosť o kvety, domáce zvieratá a pod..
- Spoločná príprava jedla a stolovanie.
- Podpora dieťaťa v kreslení a maľovaní.
- Podporovanie samostatného rozhodovania dieťaťa (pokiaľ je to možné v jedle, obliekaní, úprave najbližšieho okolia).
- Vytváranie situácií, kde môže dieťa získavať sociálne zručnosti, napríklad v obchode alebo pri kontakte so susedmi atď.
Ako s dieťaťom pracovať?
Dieťa potrebuje priestor na získavanie skúseností, tzv. pracovný priestor. Môže to byť pracovný stôl prispôsobený výške dieťaťa alebo malá miestnosť s primeraným množstvom podnetov. Medzi najčastejšie využívané materiály a predmety patria napríklad: kocky, skladačky, farbičky, modelovacie hmoty, rôzne prírodné materiály a pod.. Inšpiratívnymi pre deti sú predmety dennej spotreby, ktoré používajú rodičia. Môže ísť o nefunkčný mobilný telefón, diaľkový ovládač, nepotrebné kľúče, lievik, sitko, pumpa, plastová fľaša, zvonček z bicykla a iné. Bezpečnosť dieťaťa je pri manipulácii s predmetmi nutné zabezpečiť za každých okolností. Zo začiatku ponúkajme v tomto pracovnom priestore lákavé aktivity a postupne sa dieťa nechá viesť dospelým aj k novým a nepoznaným činnostiam.
- Do činnosti zapojme čo najviac zmyslov dieťaťa.
- Vnemy nech sú čo najintenzívnejšie a najtrvácnejšie a aby podporovali dieťa byť aktívnym (intenzívne farby, pre dieťa zaujímavá hudba, pozitívne emócie).
- Činnosť dieťaťa nech sprevádza jednoduché naše slovo. Reč nech je zrozumiteľná, pre jednotlivé predmety používajme rovnaké výrazy, vyjadrenia.
- Buďme názorní – ukážte ako čo funguje, ako to používame….
- Činnosť rozdeľme na menšie kroky, aby malo dieťa možnosť aktivitu dokončiť. Aby ho neodradila “veľká” práca, ktorá nemá koniec.
- Ak je celý úkon pre dieťa ešte náročný, začnime jednoduchšími krokmi.
- Veľa dieťa chváľme, pridajme úsmev, pohladenie.
- Vnímajme a rešpektujme únavu dieťaťa.
- Nech si tempo určí dieťa samo.
- Pomáha, ak niektorý pohyb zrytmizujeme – hovoríme pri ňom napríklad riekanku, básničku, spievame pesničku.
- Nové činnosti veľakrát opakujme, vracajme sa k nim, vtedy si ich dieťa osvojí.
- Nebojme sa stereotypov – poznané veci prinášajú pre dieťa bezpečie a istotu.
- Ak sa učíme s dieťaťom novú činnosť, nasmerujme jeho ruky, pridŕžajme ich, aj to pomáha.
- Je dobré, ak sa učí dieťa činnosť dokončiť. Keď vidíme, že je toho veľa, činnosť skráťme, ale posledný úkon nech je spravený.
Ako často s dieťaťom pracovať?
Pracujme, hrajme sa a rozvíjajme častejšie. Stačí chvíľa, ktorá je nabitá pozitívnymi emóciami. Nájdime si každý deň čas na tvorivé aktivity. Myslime však na to, že aj prechádzka, obyčajná hra, preliezky alebo aj ničnerobenie sú pre nás všetkých veľmi dôležité.
PaedDr. Monika Stupková, PhD., liečebná pedagogička
Ambulancia liečebnej pedagogiky, Bratislava
http://www.ambulancialp.sk
Použitá literatúra:
KERROVÁ, S. 1997. Dítě se speciálními potřebami. Praha: Portál, 1997: ISBN 80-7178-147-9
ALLENOVÁ, K., MAROTZOVÁ, L.2002. Přehled vývoje dítěte od prenatálného období do 8 let. Praha: Portál, 2002: ISBN 80-7367-055-0
