Nemám prax, minimum pedagogických skúseností a som za inklúziu. Náš školský systém ju stále nastavenú nemá a vyzerá to tak, že ani nový školský zákon s ňou ešte neráta. Máme oddelenie inklúzie na Ministerstve školstva, poznáme definíciu pojmu, podpísali sme k nej niekoľko medzinárodných dohovorov, vieme aj úžasne vysvetliť, ako funguje, ale do praxe inklúziu nevieme či nechceme dostať. Stále sa pohybujeme na úrovni integrácie. Neustále nastavujeme štandardy a škatuľkujeme.
Narysujem svoju víziu – úplne idealistickú, asi utopickú a úplne negujúcu dnešné pomery.
Prečo rodičia bojujú o ISCED 2 pre žiakov s Downovým syndrómom? Aby sa mohli pochváliť? Aby si dali certifikát do rámika? Omyl. Bojujú preto, že ISCED 2 je vstupenka – vstupenka na bežnú strednú školu, ktorú si dieťa vybralo v súlade so svojimi záujmami a v súlade s miestom svojho bydliska. Ale ISCED 2 nepustí. Rodičia si uvedomujú, že až na výnimky sú ich deti s DS intelektovo neporovnateľné s rovesníkmi, ale majú právo byť ďalej vzdelávané. A to sa v súlade so súčasnou legislatívou dá len s ISCED 2. Preto je ISCED 2 méta.
Minulý týždeň som sa zúčastnila webinára, kde autorka prezentovala výsledky svojho výskumu vo Veľkej Británii. Jeden zo záverov ma šokoval – len 12% detí s DS navštevuje špeciálne základné školy a až 46% žiakov s DS nájdete na bežných stredných školách. Pre mňa šokujúce. Prečo to tam ide a u nás nie? A nevyhovárajme sa na to, že to chce len čas. Nie je to o čase. Je to o systéme.
Predstavme si to teda bez ISCED 2. Dieťa s DS začne navštevovať bežnú základnú školu. Má asistenta a individuálny vzdelávací program. Kašlime na štandardy – podporme ho v tom, čo mu ide a snažme sa ho zorientovať v tom, čo mu nejde. V tom, čo mu ide, nech robí projekty, nech urobí pre spolužiakov prezentáciu, poster... Ukáže, že aj ono je v niečom dobré. Nech teda ZŠ ukončí bez ISCED 2 a nech ide na akúkoľvek strednú školu a tam nech pokračuje na podobnej báze... Nepodmieňujeme jeho vzdelávanie na strednej škole ISCED 2! ISCED 2 nebude strašiakom, ani métou! Nechajme žiaka s DS študovať na bežnej strednej škole na báze individuálneho vzdelávacieho programu! A to hoci aj na gymnáziu. Nech si vyberie predmety, ktoré ho zaujímajú – dejepis, geografiu, biológiu a nech sa im venuje. Bez náročnej záverečnej skúšky. Bez nároku na maturitu. Stačí certifikát, že takéto štúdium absolvoval. Ide totiž o to byť vzdelávaný – ten proces je dôležitý. Nie jeho výsledok v podobe osvedčenia a vysvedčenia. Toto je totiž tá inklúzia pre intelektovo znevýhodneného žiaka. Rátame s tým, že absorbuje len nejaké percento učiva. Apriori. Asistent je samozrejme v tomto režime nevyhnutný.
Že to nie je praktické a ako sa s tým zamestná? Položme si ruku na srdce – s výučným listom zo špeciálnej praktickej školy sa zamestná? Aké má vyhliadky s výučným listom? Z môjho pohľadu rovnaké ako bez neho.
Áno, môžete namietať, že náš školský systém nie je na niečo také pripravený. Máte pravdu. Nie je. Ale podľa toho, ako postupujeme, ani nebude. Ešte dlho. Zlyháva na nenastavenom systéme, na neochote a v konečnom dôsledku aj na škole, ktorá má z nových praktík strach. Ak by sme nastavili systém, ktorý by mal oporu v spoľahlivom systéme špeciálnych pedagógov a asistentov, pohli by sme sa ďalej.
A majme na zreteli aj túto vec: Slovenská republika sa zaviazala k inklúzii na všetkých stupňoch vzdelávania! Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je súčasťou nášho právneho systému už niekoľko rokov! ISCED 2 je jednoducho s inklúziou nezlučiteľný! Nie je predsa možné robiť inklúziu s podmienkami. Inklúzia je predsa bezpodmienečná!
Veronika Plesníková