Prečo očkovať ľudí s Downovým syndrómom?
Ľudia s Downovým syndrómom majú dostať očkovaciu látku proti COVID 19 (mRNA, modifikovaný nukleozid), a to čo najskôr -- už v prvej línii – rovnako ako starší občania nad 80 rokov. Ako u inej populácie, aj dospelým a dospievajúcim ľuďom s Downovým syndrómom by mala byť podaná vo veku od 16 rokov a starším.
Táto očkovacia látka spôsobuje, že imunitný systém (prirodzená ochrana tela) vytvára jednak protilátky, ktoré pôsobia proti vírusu, a naviac aktivuje bunky imunitného systému, a tak chráni pred COVID-19. Očkovacie látky na tvorbu imunity neobsahujú vírus a nemôžu teda spôsobiť ochorenie COVID-19. Vzhľadom na preukázanú vrodenú imunodeficienciu ľudí s Downovým syndrómom je obzvlášť potrebné chrániť ich pred infekčnými chorobami. Patria do skupiny rizikových pacientov. Ako funguje imunitný systém a aké sú zmeny u ľudí s Downovým syndrómom
Na začiatku som spomenula, že Downov syndróm je asociovaný s poruchou imunity a možno ho zaradiť medzi primárne imunodeficity. Imunitný systém spolu s nervovým a endokrinným systémom zabezpečujú integritu jedinca. Imunitný systém je z nich najmladší a najsofistikovanejší. Na rozdiel od ďalších dvoch má pamäťové bunky, ktoré práve pri vakcinácii zohrávajú dôležitú úlohu. Imunitný systém má dve základné zložky – vrodenú s získanú imunitu. Vrodená zabezpečuje ochranu v prvej línii, teda od mechanickej bariéry kože a slizníc až po všetky formy prirodzenej imunity, obzvlášť fagocytovú funkciu. Tu sa pozastavím, lebo práve fagocytová schopnosť bielych krviniek a jej baktericídna aktivita je u ľudí s Downovým syndrómom znížená. Je to spôsobené zníženou aktivitou dôležitých enzýmov, ktoré sa podieľajú na likvidácii najmä baktérií a na zvýšenom oxidačnom strese.
Získaná imunita funguje ako druhá línia a je sprostredkovaná dvoma typmi imunity – bunkami sprostredkovanou a protilátkami sprostredkovanou imunitnou odpoveďou. Bunky imunitného systému, tzv. prezentujúce bunky odovzdávajú informáciu dvom špecializovaným typom buniek – lymfocytom. Aktivované B lymfocyty začnú produkovať protilátky a T lymfocyty sa po aktivácii podieľajú na priamej likvidácii vírusu alebo baktérií. Samozrejme funkcia imunitného systému je oveľa zložitejšia a na imunitnej odpovedi sa podieľa množstvo imunologicky aktívnych látok bielkovinného charakteru. Pre správnu imunitnú odpoveď sú dôležité oba typy imunitnej odpovede – protilátková aj bunkami sprostredkovaná (T cytotoxické lymfocyty).
Okrem poruchy vo fagocytovej funkcii u ľudí s Downovým syndrómom spôsobenej zvýšenou genetickou dávkou extra chromozómu 21 (napr. zvýšená aktivita superoxidázy), sú u ľudí s Downovým syndrómom pridružené aj ďalšie poruchy. Imunitný systém malých detí dozrieva pomalšie, a preto sú malé deti vystavené zvýšenému riziku prevažne bakteriálnych infekcií. Vďaka antibiotickej liečbe a vďaka imunoterapii podľa vakcinačného programu môžeme infekciám malých detí predchádzať. Ďalším problémom je predčasné starnutie ľudí s DS spojené s postupným oslabovaním imunitnej odpovede. To je dôvod, prečo musíme dospelých ľudí chrániť pred ďalšími infekciami, napr. sezónnym očkovaním proti chrípke, proti pneumokokom a súčasne aj proti koronavírusom.
Očkovanie proti COVID-19 – národné stratégie
V národnej stratégii na Slovensku nie sú ľudia s Downovým syndrómom zaradení medzi rizikové skupiny. Napr. v Nemecku patrí Downov syndróm medzi priority. Na Slovensku budú môcť byť v druhej línii očkovaní klienti DSS, teda aj ľudia s DS. A čo s tými, ktorí nie sú rezidenti domovov sociálnych služieb? Písali sme na Ministerstvo zdravotníctva, kompetentným v pandemickom štábe, ale zatiaľ sme nedostali odpoveď. Vzhľadom na predčasné starnutie, s ktorým je spojené aj oslabenie už deficitného imunitného systému, je nevyhnutné zaradiť ľudí s Downovým syndrómom do rizikovej skupiny spolu so staršími ľuďmi nad 80 rokov. Mnohí sa pýtate prečo sa neočkujú deti do 16 rokov. Hlavný dôvod, prečo sa zatiaľ vakcína nedáva deťom, je ten, že v prvých klinických skúškach deti a tehotné ženy neboli zahrnuté. Nie preto, že by to malo byť pre ne nebezpečné. Predpokladáme, že v roku 2022 sa budú vakcinovať aj deti. Prvé klinické štúdie už prebiehajú v USA a v Anglicku.
Je pravda, že klinický priebeh u detí je mierny alebo bezpríznakový. Z mojich pacientov deti s Downovým syndrómom prekonali COVID-19 bez vážnej ujmy na zdraví, dokonca oveľa lepšie ako ich rodičia. Najstarší pacient s DS, ktorý mával po celý život opakované ťažké bakteriálne infekcie prekonal ochorenie len so zažívacími problémami – prvý deň zvracanie a potom dva dni hnačky, nie však respiračné komplikácie.
Všeobecne sa predpokladá, že zaočkovaný človek vôbec nešíri vírus. Exaktné dáta nám však zatiaľ chýbajú. Odborníci hovoria, že na vytvorenie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať okolo 70 % obyvateľov. Aj týmto krokom budeme môcť ochraňovať rizikových obyvateľov – seniorov, chronicky chorých a aj naše deti a dospelých ľudí s Downovým syndrómom.
Kontraindikácie očkovania COVID-19 sú také isté ako u všeobecnej populácie – akútne infekčné choroby, pacienti pod imunosupresívnou liečbou, pacienti po transplantáciách, pacienti ktorí mali anafylaktickú reakciu po niektorých predchádzajúcich očkovaniach. V týchto prípadoch sa treba poradiť s ošetrujúcim lekárom. Bežne sa vyskytujúce chorobné stavy ako porucha funkcie štítnej žľazy, celiakia a stavy po operáciách vrodených chýb srdca a zažívacieho traktu medzi kontraindikácie nepatria.
Mária Šustrová