Tak, ako sa deti s Downovým syndrómom „nevyhýbajú“ umelcom, tak sa nevyhýbajú ani politikom. Príklad máme hneď u severných susedov.
Poľský politik Patryk Jaki patrí dlhé roky medzi konzervatívnych politikov. Pred 6 rokmi sa mu narodil syn Radek (alebo ak chcete, Radzio, jednoducho Radoslav). Ak by si niekto myslel, že je Radek držaný v úzadí, je na omyle. Jeho otec nevynechá jedinú možnú chvíľku, aby svetu neukázal, aký je jeho syn úžasný a pre neho dôležitý.
Fotky z pánskych jázd, výletov, ale aj každodenného bežného života. Slová nádeje, plné lásky, pochvaly, uznania. Toto všetko možno čítať v riadkoch písaných Radekovým tatom.
Patryk je od narodenia svojho syna aktivistom za práva ľudí s Downovým syndrómom na vzdelanie a dôstojný život prislúchajúci všetkým deťom bez rozdielu. Živo sa zaujíma o rôzne prípady ich diskriminácie (pred 2 rokmi bol napríklad prítomný pri riešení zneužitia otca so synom s Downovým syndrómom vo veci kúpy nehnuteľnosti, prispel k tomu, aby bol prípad vyriešený a aby boli obaja dostatočne odškodnení a vinník potrestaný).
Nevynechá chvíľku, kedy by nezdôraznil, že predikcie (prognózy) pre ľudí s Downovým syndrómom sa nemusia zhodovať s realitou:
V roku 2019 na svojom Facebooku napísal:
Pred 4 rokmi sa mi narodil syn Radzio. Povedali mi, že nemusí vedieť chodiť, rozprávať, obúvať či vyzúvať sa. Radek nielenže chodí, ale trénuje so mnou na futbalovej akadémii. Okrem toho síce veľa nerozpráva, ale vždy mi vie povedať, čo bolo v ten deň v škôlke. A nielen že sa vie sám obuť a vyzuť, ale dokáže so mnou pripraviť jednoduché jedlá.
Výskumy v USA dokazujú, že 90% ľudí s Downovým syndrómom je napriek rôznym zdravotným ťažkostiam šťastných. Brať im právo na život je zlo.
V slovách chvály a uznania pre svojho syna nešetrila ani jeho žena Anna, ktorá sa nechala počuť, že „Radek mi „upratal“ život. Pri práci na jeho rozvoji som si uvedomila, že nejde o niečo nepríjemné, ale že ma to jednoducho baví. Keby sa Radek nenarodil, dodnes by som pracovala v predošlej firme, kde mi práca neprinášala žiadne pocity šťastia“.
Práve pomoc jej synovi a snaha o jeho napredovanie v nej vyvolalo túžbu venovať sa podobným aktivitám aj naďalej a rozhodla sa ísť študovať špeciálnu pedagogiku a teraz si dorába postgraduálne štúdium (predtým bola absolventka štúdia ekonómie a financií) a chcela by pracovať v škôlke, alebo mať svoju poradňu.
Napriek tomu, že malý Radek je podľa jeho otca veselý a tvrdo pracujúci chlapec, a aj keď jeho výchova nie je vždy jednoduchá (napriek všetkému sa prvé mesiace vyvíjal rovnako rýchlo ako jeho rovesníci), jeho príchod „posilnil rodinu. Je najdôležitejšou súčasťou nášho života. S ním je každý jeden deň krajší. Je mimoriadne ambiciózny“.
Keď sa Patryka a jeho manželky spýtali, prečo je situácia okolo ľudí s Downovým syndrómom v Poľsku stále taká biedna, nenechali si svoj názor pre seba:
„Určite je za tým vysoká potratovosť. Načo by sme robili výskumy a prichádzali k zisteniam u detí, ktorých je každý rok tak málo? Prečo by sme mali pri takom malom počte zisťovať, čo potrebujú, alebo ako im zlepšovať život hneď od narodenia a dať im viac šancí a podporovať ich? Keď aj vláda vystupuje v hesle „Žiadne dieťa s Trizómiou, žiadny problém“? Je to hrozné“.
Keď sa v Poľsku dostal na verejnosť článok od doktora, ktorý sa snažil deklarovať, že láska matky dieťatka s Downovým syndrómom vydrží k nemu maximálne 3 roky, Patryk sa nezdráhal pozvať tohto lekára k sebe domov a dokázať mu, ako veľmi sa mýli.
Neváha pripisovať okrem médií vinu aj lekárom, ktorí sa o diagnóze Downovho syndrómu vyjadrujú negatívne a rodičov hneď na začiatku strašia.
„Mám taký dojem, že sa dostávame do obdobia, kedy si rodič bude môcť naprogramovať vlastnosti a vzhľad svojho dieťaťa....len aby zapadlo do nejakej normy“.
Radek je veľmi šikovný a snaživý chlapec, ktorý už v 5 rokoch zvládol porozumieť písmenkám, spájaniu slovíčok s predmetmi, či pomáhať s domácimi prácami.
Osobne týmto dvom rodičom fandím a dúfam, že ich hlas bude počuť čoraz hlasnejšie.
Len tak mimochodom, v máji tohto roku sa z Radka stal veľký brat sestričky Aleksandry.
Martina Šulová