Mám 32 rokov.
Mám psa Bellu.
Mám Downov syndróm.
Som bezlepková. Je to preto, že mám celiakiu, čo mi sťažuje trávenie pšenice a obilnín.
Žijem s rodičmi, Patti a Markom.
Pokračujem v pridruženom štúdiu na Onondaga Community College.
Mám vodičský preukaz.
Pracujem pre spoločnosť National Down Syndrome Society (NDSS) ako manažér advokácie na miestnej úrovni.
Som prvý registrovaný lobista v krajine, ktorý má Downov syndróm.
Čítať sa naučila, keď mala 4 roky, získala vodičský preukaz, v roku 2006 absolvovala strednú školu v Cicero-North Syracuse. Už ako tínedžerka sa objavovala v médiách, aby zdieľala svoj príbeh. Po tom, čo získala strieborné a bronzové medaily na svetových hrách Špeciálnych olympiád v gréckych Aténach, sa stala sebaobhajkyňou a začala dostávať pozvánky na rečnícke vystúpenia z celého sveta.
Vďaka svojej neúnavnej práci sa v októbri 2017 stala prvou zaregistrovanou lobistkou v štáte Washington s Downovým syndrómom, vďaka čomu sa stretáva s kongresmenmi. Jej vymenovanie prinieslo pozornosť národných médií vrátane rozhovorov pre denníky The Washington Post, CBS a NBC „Today“.
Kayla tak pomáha pri presadzovaní novej legislatívy v kľúčových otázkach, ktoré ovplyvňujú životy ľudí s rôznymi znevýhodneniami, vrátane pracovných príležitostí a rovnej mzdy, diskriminácie pri transplantácii orgánov či sociálnej podpory pre manželské páry ľudí so znevýhodnením.
Kayline rečnícke schopnosti sú úžasné, je otvorená, nemá problém podeliť sa o svoj príbeh a hovoriť s kongresmenmi. Nemá trému. Podľa nej je najťažšie dohodnúť si s nimi schôdzku a dostať sa do ich kalendára. Niekedy má na rozhovor iba päť minút.
„Kayla dláždi cestu, aby budúce generácie ľudí so zdravotným postihnutím mali možnosť ísť si za svojím americkým snom a pomohli nám ukončiť začarovaný kruh biedy, do ktorého sa ľudia so zdravotným postihnutím narodia kvôli zastaraným a diskriminačným zákonom.“
Kayla ako rečníčka chodí aj do škôl, aby hovorila o svojich schopnostiach, nie o zdravotnom postihnutí. Raz sa jej počas rozhovoru so stredoškolákmi jedna študentka spýtala, či sa niekedy hanbí za to, že je retardovaná. Kayla toto slovo nenávidí, napriek tomu si zachovala chladnú hlavu: „Počula si môj prejav? Nikdy sa nehanbím za to, že som iná, pretože som taká, aká som.“ Učiteľ sa jej vtedy ospravedlnil a ju to utvrdilo v tom, aké sú podobné rozhovory a stretnutia potrebné.
K jej najobľúbenejším študentom patria študenti ošetrovateľstva. Hovorí im, že keď pomáhajú pri pôrode bábätka s Downovým syndrómom, mali by rodičom ako prvé povedať: „Gratulujeme.“
„To je prvá vec, ktorú im máš povedať. Nie je to smutná diagnóza a ja som toho živým dôkazom,“ hovorí.
Kayla využíva aj sociálne siete. Má vlastný web, blog a podcast „Kayla’s Korner“, aby ďalej šírila povedomie o Downovom syndróme. Zatiaľ čo jej blogy sa venujú viac tomu, čo sa deje v jej vlastnom živote, jej podcasty obsahujú rozhovory s rôznymi hosťami, vrátane generálnych riaditeľov rôznych spoločností, ľudí zo Špeciálnych olympiád, členov predstavenstva NDSS, iných sebaobhajcov a rodičov detí s Downovým syndrómom.
"Vždy sa snažím robíť veci čo najlepšie," hovorí Kayla. „Nech sa deje čokoľvek, nikdy sa nevzdám.“
Viac o Kayle sa dozviete TU.
Veronika Plesníková