Ahojte,
tak ako každý poriadny chlap aj ja som sa nechal „hecnúť“ a počas pobytu v Liptovskom Jáne som prijal pozvanie na správny chlapský záťah. Po dni dažďov a mokrej vode, sme vo štvrtok pred obedom (mal som mať rezeň) vyrazili do požičovne bicyklov. Cieľ našej trasy sme prebrali večer v utorok pri pohári vína. Mala to byť Prečerpávacia elektráreň Čierny Váh (horná nádrž). Z Liptovského Jána je tam 28 km a potom nazad 28 km. Spolu 56 km!
Posledných 8 km je to ale peklo - stále hore kopcom. Krátke občerstvenie na 15-stom km, pivo a domáca, a poďme na to... Peťo K., Dušan P., Janko K. a ja. Posledný kilometer stúpania bol akoby som bol na prácach niekde na galejách... Tieklo z nás a každý mlel z posledných síl. Cestou sme ešte srandovali, keďže jeden bike bol vlastne e-bike, ktorý sme zdieľali dvaja. Požičal som si ho ja, ale na finálny vrchol k nádrži na ňom prišiel Peťo, ako aj nazad do požičovne bicyklov.
Cestou sme prebrali snáď všetko, od medveďov až po ženy. Od krás Slovenska po dobré pivo. Každá zastávka bola spojená s občerstvením. Ten pohľad úplne hore pri hornej nádrži ale stojí za to!
Cestou sme stretali mnoho Saganovcov, ale náš cieľ bol jasný, stihnúť večerné plávanie (resp. aspoň večeru). Podarilo sa nám iba to druhé, lebo sme mali drobné technické problémy v základnom tábore, kde bolo dobré pivo!
Po tom, ako som vrátil do požičovne e-bike, na ktorom som zase neprišiel ja, sme sa plíživým krokom presunuli k ubytovni, kam už 2 hodiny pred nami prišiel vysmiaty Roman,. Ležal na lehátku a pil kávu s kofolou.
Niekedy som si chvíľami aj myslel, či si ma nedoberajú Peťo s Dušanom za prepichnuté uši ich dievok, ktoré je teraz „IN“ a ja som k tomu akosi dopomohol, takže ich dievčatá sú s náušničkou veľmi pekné mladé slečny. Ale oni mi to pripravili ako prekvapenie výzvu, ktorú berie každý chlap.
Ďakujem Vám Janko, Peťo a Dušan za krásny deň.
Ďakujem Ti Roman za magnézium, po zázračnom účinku ktorého som sa ráno na druhý deň dostal na raňajky!
Robo Lezo
