Nie je to nový príbeh, ale stojí za zmienku. Je to príbeh hromadnej adopcie detí s Downovým syndrómom z Číny, ktoré boli doma „neumiestniteľné“ do rodín, a ktoré sa dostali do amerických rodín.
Je to príbeh Desiree White, ktorá sa pokúsila o adopciu dieťaťa s Downovým syndrómom z Číny a dnes je mamou krásneho syna Isaaca.
Bola to cesta, na začiatku ktorej bolo odmietnutie jej žiadosti – deti, o aké mala záujem neboli k „dispozícii“, pretože ich považovali za „nevhodné“ na adopciu. Desiree z Tacomy vo Washingtone sa rozhodla adoptovať dieťa, a to práve dieťa s Downovým syndrómom. Pracovala ako zdravotná sestra, s takýmito deťmi mala skúsenosť - často jej vyčarili úsmev na tvári. Sama hovorí, že sestričky sa o malých pacientov s Downovým syndrómom doslova „bijú“, lebo sa s nimi príjemne spolupracuje. Bola teda pripravená vychovávať dieťa so špeciálnymi potrebami. Pre Čínu sa rozhodla preto, lebo vedela, že v Číne takéto deti nepovažujú za vhodné na adopciu, preto je nepravdepodobné, že by si našli domov. Zostávajú po celý život v ústavoch s otrasnými podmienkami, mnohé skončia dokonca na ulici.
Oslovila vtedy Bethany Christian Services, medzinárodnú neziskovú organizáciu, založenú v roku 1944, ktorá poskytuje služby na sprostredkovanie adopcie, pestúnskej starostlivosti a presídľovania prisťahovalcov.
Po šiestich mesiacoch jej ponúkli Isaaca, ktorý mal v tom čase iba 11 mesiacov – a bol jedným z prvých detí s Downovým syndrómom, ktorému čínske úrady dovolili vycestovať. Deväť mesiacov po tom, ako prvýkrát videla Isaacovu fotografiu, Desiree odcestovala na juhozápad Číny, aby si ho priviezla domov. Bola to láska na prvý pohľad. Desiree si v roku 2018 osvojila ďalšie dieťa s Downovým syndrómom. Isaac tak má sestru Milu z Albánska, ktorá nedávno oslávila svoje 15. narodeniny.
Pretože Isaacova adopcia patrila k prvým svojho druhu, Desiree bola vyzvaná, aby o jeho aktuálnom stave podala správu čínskym úradom. Isaacovi sa darilo. Výsledkom bolo, že čínska vláda v roku 2013 povolila ďalších 14 adopcií neadoptovateľných detí s Downovým syndrómom. Tak sa zrodil Bambusový projekt, ktorý opäť zastrešila Bethany Christian Services. V roku 2013 sa vytvorila sieť rodín, ktoré sa do projektu zapojili.
Mať rodinu by malo byť základné právo každého dieťaťa.
Jedným zo 14 detí adoptovaných v rámci projektu je Emi Watson. Pravdepodobne by dnes už nebola nažive, keby ju jej rodina z Minnesoty neadoptovala. Dan a Jessica Watson vždy vedeli, že si chcú adoptovať dieťa. Mali už dve deti, ale chceli ďalšie - hľadali dieťa so špeciálnymi potrebami, práve preto, že vedeli, že len málo rodín si také dieťa vyberie. Aj oni boli pripravení, veď Jessica je registrovaná zdravotná sestra. Boli presvedčení, že mať rodinu by malo byť základné právo každého dieťaťa.
Watsonovci strávili adopčným procesom päť rokov, obetovali mu všetky úspory a dokonca predali dom a prenajali si menší byt, aby si mohli dovoliť náklady vo výške viac ako 30 000 dolárov. Ako hovoria: "Iste, na našej strane boli obete, ale nemôžeme predsa porovnávať peniaze s ľudskou bytosťou.“
V januári 2014 Watsonovcom ponúkli dvojročnú Emi a v októbri 2014 sa s ňou Dan a Jessica stretli. Do Číny cestovali spolu s ďalšími tromi alebo štyrmi rodinami z projektu. Všetci cestovali spolu, lebo deti boli v jednom sirotinci.
Emi nevyzerala dobre a bolo jasné, že je chorá. Keď ju kŕmili, vydávala zvláštne zvuky, akoby mlieko pri každom dúšku nasávala do pľúc. Po príchode do USA jej lekári objavili dva otvory na srdiečku a trvalé poškodenie pľúc. Watsonovci Emi v podstate zachránili, jedno obyčajné prechladnutie mohlo byť pre ňu fatálne. Vďaka niekoľkým chirurgickým zákrokom sa jej stav výrazne zlepšil.
Emi miluje hip-hop a R&B hudbu a jej nová rodina ju miluje.
Bostromovci z Knoxville v Tennessee si v júli 2014 priviedli domov štvorročnú Miley, na ktorú čakali už jej traja starší súrodenci. Tí boli takí nadšení, že jej poprinášali všetky hračky z domu. Hneď na seba upriamila ich pozornosť.
Bostromovci však nechceli svoj príbeh ukončiť touto jedinou adopciou. Plánovali aj ďalšiu adopciu dieťatka so špeciálnymi potrebami. Do rodiny postupne pribudli ešte ďalšie dve deti so špeciálnymi potrebami: rok po adopcii Miley to bol Jasper, ktorý mal vtedy 3 roky. Jeho adopcia prebehla rýchlo. Jasper má viac špeciálnych potrieb (vrátane detskej mozgovej obrny) a je aj autista. O tri roky nato sa rodina rozrástla o ďalšieho zvedavého 5-ročného chlapca z Číny.
Bostromovci a Watsonovci ochotne zdieľajú svoje príbehy o adopcii pri každej príležitosti v nádeji, že inšpirujú ostatných, aby ich nasledovali. Napríklad príbeh Watsonocov už inšpiroval ďalšie štyri rodiny, ktoré si adoptovali takéto deti. Jessica hovorí: „Moja dcéra doslova zachránila štyroch ľudí."
Projekt prelomil bariéru a nevôľu čínskych úradov. Dnes sú vytvorené mechanizmy na adopcie detí s Downovým syndrómom z Číny do USA.
http://adoptionseed.blogspot.com/2020/03/
https://reecesrainbow.org/whoweare
Veronika Plesníková