Cesta plavkyne Jodi Kaczur
Prvými slovami, ktoré jej lekár povedal po pôrode v ten januárový deň, nebolo blahoželanie, ktoré obvykle nová mama počuje. V roku 1969 jednoducho nebolo dieťa s Downovým syndrómom dôvodom na oslavu. Doktor jej povedal, že ak o dieťa nemá záujem, nie je to problém. Hovorí Chris Kaczur o svojej mame a svojej novej sestričke Jodi.
Mama bola drobná žena, ale energická. Od nikoho si nenechala radiť, čo má robiť so svojím životom a so svojou novou dcérou. Mama Lorraine okamžite začala bojovať o začlenenie detí so zdravotným znevýhodnením do bežnej komunity. Najprv v Montreale a potom aj neskôr, keď sa rodina presťahovala do Burlingtonu.
Medzitým sa Jodi celkom darilo, ale nebolo to vždy ľahké. Ale vždy ju podporilo odhodlanie a zápal jej matky, čo sa naplno ukázalo, keď sa presťahovali do svojho domu. Vtedy mala Jodi osem rokov. Najprv sa bála bazéna na záhrade. Ale čoskoro v ňom už plávala. Keď ju uvidel miestny tréner, rozhodol sa ju trénovať. O tri roky už súťažila na Špeciálnych olympiádach. Najlepšie plávala motýlika. Začala vyhrávať. Najprv miestne preteky, potom regionálne a nakoniec aj celoštátne. Tam, kde mala súťaž, tam trávila rodina dovolenky. Zbalili do auta veci a vyštartovali tam, kde bola aktuálna súťaž.
Špeciálne olympijské hry v Calgary v roku 1986 zmenili Jodi život. Celá rodina ale, aj priatelia si nechali vyrobiť špeciálne tričká – na zadnej strane mal každý nápis: Jodina mama, Jodin strýko, Jodina teta, Jodina sestra, Jodin otec. Pritiahli tak pozornosť televízie. Keď Jodi vyhrala päť zlatých medailí, upútala na seba pozornosť ešte viac. Čoskoro ju pozvali do televíznej show, venovanej špeciálnym olympijským hrám s Arnoldom Schwarzeneggerom, Randym Travisom, Dannym DeVitom a ďalšími celebritami.
Stala sa z nej miestna celebrita. Spolu so svojim priateľom Timom Brannanom (má tiež Downov syndróm) obaja sledovali športové zápolenia, hltali filmy a cestovali po Burlingtone. Tak trochu vždy snívala aj o manželstve s ním. Pre istotu mala vždy poruke svadobný časopis.
Po 10 alebo 12 rokoch vrcholového súťaženia sa rozhodla, že skončí. Medaily napratala do škatúľ a nechala ich u svojich rodičov, na stene jej viselo len niekoľko špeciálnych, vrátane tých piatich zlatých, hneď vedľa fotografie so Schwarzeneggerom. Potom takmer 10 rokov pracovala v zákazníckom servise na miestnom hokejovom štadióne.
Bohužiaľ, neobišla ju starecká demencia. Postupom času sa jej stav zhoršil natoľko, že ju presťahovali do domova so stálou starostlivosťou, kde ju jej Tim stále verne navštevoval dvakrát týždenne.
28. marca 2020 Jodi Kaczur vo veku 51 rokov zomrela.
Zdroj: https://www.niagarafallsreview.ca/
Veronika Plesníková