V poslednej dobe som čítala niekoľko príbehov o tom, ako si americká rodina osvojila dieťatko s Downovým syndrómom zo zahraničia. Za mnohými medzinárodnými adopciami v USA treba hľadať program Reece’s Rainbow, ktorý funguje od roku 2006 a je zameraný na podporu medzinárodnej adopcie detí s mentálnym a zdravotným znevýhodnením. Zozačiatku sa prioritne orientoval na medzinárodnú adopciu detí s Downovým syndrómom, dnes zahŕňa všetky deti so špeciálnymi potrebami.
I keď je táto forma diskutabilná a môže vyvolať aj negatívnu reakciu – na svojej stránke prezentuje deti, ktoré sú práve k dispozícii - aj s fotkami a ich príbehom. Individualizácia a personalizácia sú totiž vždy účinnejšie. Ak vás pri prezeraní „katalógu“ dieťatko zaujme, ale vy si ho nemôžete alebo nechcete osvojiť, je možné mu poslať finančný príspevok, čím prispievate na jeho adopciu, lebo z vyzbieraných peňazí sa kryjú adopčné náklady.
Mnohé z ponúkaných detí pochádzajú zo sirotincov zo skutočne chudobných oblastí a vďaka programu si môžu nájsť milujúcu rodinu a žiť plnohodnotný život.
Reece's Rainbow nie je adopčná agentúra. Je to organizácia zameraná na adopciu, získavanie finančných prostriedkov na jej realizáciu, zvyšovanie povedomia o čakajúcich deťoch s Downovým syndrómom a ďalšími špeciálnymi potrebami za účelom medzinárodnej adopcie.
Adopciu sprostredkováva len občanom USA.
Ako je to s medzinárodnými adopciami u nás?
Každé dieťa má právo a zaslúži si vyrastať v kruhu rodiny. Medzištátne osvojenie je poslednou nádejou patriť do rodiny pre dieťa, ktorému sa nepodarilo nájsť náhradnú rodinu na Slovensku. Medzinárodnými adopciami sa na Slovensku zaoberá Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
V súčasnej dobe je Slovensko len krajinou pôvodu, čo znamená, že zahraniční žiadatelia si môžu osvojiť dieťa zo Slovenskej republiky. Centrum sa snaží zabezpečiť, aby sa Slovenská republika stala aj prijímajúcim štátom, čo by znamenalo, že si žiadatelia s obvyklým pobytom na Slovensku môžu adoptovať dieťa zo zahraničia.
V prípade záujmu o osvojenie môžu byť cieľovou stanicou detí zo Slovenska: Malta, Portugalsko, Monako, Andorra, San Maríno, Francúzsko a Centrum momentálne o podmienkach spolupráce rokuje aj s ďalšími krajinami.
Ako Adriana z Bulharska našla svoju milujúcu mamu v USA
Mala som 28 rokov, keď som sa rozhodla, že si osvojím dieťatko. Bola som slobodná a bola som presvedčená, že teraz je ten správny čas na dieťatko. Vždy som uvažovala o adopcii, ale vždy som počítala s tým, že sa najprv vydám. Ten správny čas však nastal práve teraz!
Dlho mi trvalo, kým som naštudovala, čo je potrebné urobiť. Od detstva som inklinovala k ľuďom s Downovým syndrómom. Nikdy som nebola príliš kontaktné dieťa, nerada som sa objímala, nerada som sa držala za ruky, ale keď som stretla niekoho s Downovým syndrómom, sama som k nemu bežala a objímanie mi nevadilo. Brala som to ako znamenie.
Keď som si pozerala fotografie detí čakajúcich na adopciu, zamilovala som sa práve do tých s Downovým syndrómom. Bolo mi jasné, že to je tá cesta, ktorou sa vydám. Vybrala som si agentúru a tá mi poslala informácie o Adriane (z Bulharska). Okamžite som sa zamilovala, ale mala som strach, pretože mala niekoľko srdcových vád, ktoré bolo treba operovať. Konzultovala som s lekármi, čo by ma čakalo, a nakoniec som sa aj napriek obavám rozhodla.
Samotný adopčný proces nebol jednoduchý, prekonala som niekoľko prekážok, ale nevzdala som sa.
Adriana je už 3,5 roka doma. Aj keď to s jej zdravím najprv nevyzeralo dobre (podstúpila operáciu srdiečka), nie je to nič v porovnaní s radosťou, ktorú mi priniesla do života.
Je to svetlo vo svete, ktorý je často taký pochmúrny.
Bolo to ťažké? Áno. Bála som sa, prebdela niekoľko nocí, ale pozrite sa, čo mám! Mám malé dievčatko, ktoré prináša radosť každému, s kým sa stretne! Je to svetlo vo svete, ktorý je často taký pochmúrny.
Áno, občas je tvrdohlavá a zaťatá ako každé dieťa, ale je to tá najpozornejšia, najmilšia a najsmelšia osoba, akú poznám.
Adriana sa naučila posunkovú reč, aby mohla komunikovať, postupne začala komunikovať aj verbálne, aj keď jej väčšinou ľudia nerozumejú, ale zvyčajne sama nájde spôsob, ako sa s ľuďmi dohodnúť. Zvládli sme spolu hygienické návyky. Ako 5-ročná poznala prvé písmenká a číslice, ako 6-ročná začala pomaly čítať. Adriana chodí na všetky terapie, ktoré má k dispozícii v škole a chodí k logopédovi. Snažím sa ju viesť k športu. Všetko robí s nadšením. Ale najradšej zo všetkého sa smeje.
Adriana je požehnaním môjho života. Naučila ma, čo je láska, otvorila mi oči a ukázala mi svet z úplne inej strany! Život s ňou je jednoducho lepší!
Každoročne sa po celom svete rodia tisíce detí so špeciálnymi potrebami. Mnohé z nich majú svoj domov, milujúcich rodičov, milujúcu rodinu – bratov, sestry a priateľov. Sú ľúbené a chránené, majú šťastné detstvo, zázemie a útočisko...
Ale stovky detí takéto šťastie nemajú. Končia v sirotincoch, neskôr v ústavoch. Často zanedbané, hladné, utlmené, často dokonca priviazané k postieľkam. Opustené a smutné.
Reece's Rainbow sa to s pomocou donorov a spolu s odvážnymi adoptívnymi rodinami pokúša zmeniť a umiestňovať deti do amerických rodín, aby aj oni boli ľúbené. Väčšina rodičov nikdy neoľutovala, že si adoptovala práve takéto výnimočné dieťatko. „Stále mám v hlave ten obraz, ako prišla ku mne a ja som sa rozplakala, lebo som vedela, že sa rozhodla, že bude moja.“
Sú to oveľa lepší ľudia a my sa od nich po celý čas učíme a je pre nás cťou, že sme sa stali ich rodičmi.
Veronika Plesníková