História skúmania ľudí s Downovým syndrómom siaha niekoľko storočí vzad, ale dodnes sa vedú debaty, kedy malo ľudstvo možnosť vidieť podobu dieťaťa s Downovým syndrómom aj inak, než osobnou skúsenosťou.
Hovorím teraz o slávnom obraze Poklona dieťatku Ježiš. Pri bližšom pohľade totiž človeku neunikne jedna vec. Už pri malom dieťatku máme možnosť vidieť asi najstarší zachovaný obraz dieťaťa s Downovým syndrómom. Tento obraz bol namaľovaný v 16. storočí, pravdepodobne v Belgicku.
Je veľmi zaujímavé, že toto dieťa nie je len akousi súčasťou davu, či jedným z ľudí, ale sedí priamo vedľa anjelov, čím pripomína, akoby bolo jedným z nich, tak, ako si to myslia aj Andrew Levitas a Sheryl Reid. Tí totiž považujú toto dieťa za jedného z anjelov, teda za návštevu z neba.
Tým sa pravdepodobne prekonal názor niektorých ľudí v 20. storočí, že v prípade Downovho syndrómu ide o modernú anomáliu.
Maľba je súčasťou kolekcie New Yorského mestského múzea umenia. Autor maľby je neznámy, ale priraďuje sa k jednému z učencov holandského maliara Jana Joesta van Kalkar, ktorý žil v rokoch 1460 – 1519. Obraz zobrazuje víziu švédskej mystičky Svätej Brigity Švédskej o narodení Pána zo 14. storočia.
Aby toho nebolo málo, Levitas a Reid sa domnievajú, že nielen dieťa, čo by anjel po ľavici Panny Márie, ale aj pastier priamo nad ním zobrazuje človeka s presne takými znakmi, ako neskôr John L. Down opísal ako charakteristické pre ľudí s neskôr pomenovanou Trizómiou 21.
Môžeme sa teda spokojne domnievať, že zobrazenie ľudí s Downovým syndrómom siaha dobrých 500 rokov dozadu a určite nebolo náhodou.
Napriek tomu dodnes prebiehajú diskusie, či zobrazenie týchto čŕt ľudí bolo zámerné, alebo v sebe nesie nejaký odkaz. Každopádne môžeme aspoň s istotou potvrdiť jednu vec, a to, že podobu dnešných ľudí s Downovým syndrómom sme mali skôr, ako boli vôbec opísané ich charakteristické črty.
Martina Šulová
