MMA (Mixed Martial Arts – zmiešané bojové umenie) je plnokontaktný bojový šport bez využitia zbraní, umožňujúci údery i chvaty, boj v stoji a na zemi, a spájajúci rôzne techniky iných bojových športov i bojových umení. Mnohí boli skeptickí, že by mohol byť v tomto športovom odvetví úspešný chalan s Downovým syndrómom, ale vďaka vytrvalosti, úsiliu, húževnatosti a aj veľkým ambíciám sa stal nielen rovnocenným partnerom ktorémukoľvek bojovníkovi vo svojej kategórii, ale niektorých aj prekonal. V aréne jeho hendikep nikto neberie do úvahy. Víťazí len vďaka svojim schopnostiam a výkonom.
Ani v telocvični ho nikto nepozná ako bojovníka s Downovým syndrómom, ale ako Garreta „G-Money“ Holeve.
Keďže sa stal prvým bojovníkom MMA s DS, to bol dôvod, prečo sa nemohol najprv niektorých bojov zúčastniť. A myslíte si, že sa Garret vzdal? Vôbec. Tvrdo trénoval a trénuje, aby bol duševne a fyzicky pripravený čeliť novému boju. Špeciálne olympiády však odmietajú zaradiť bojové športy do svojich súťaží a len málo rodičov dovolí svojim znevýhodneným deťom takéto športy čo i len sledovať. Bežní bojovníci majú zas pred Garettom rešpekt – nikto nechce víťaziť nad chalanom s DS.
Aj keď je to jeho veľký sen, v skutočnosti Garrett nikdy nebude môcť robiť tento šport ako profesionál. Bez ohľadu na to, koľko času trávi v telocvični, bez ohľadu na to, akú veľkú váhu dokáže zdvihnúť. Jeden chromozóm navyše je jeho trvalou nevýhodou. Nikdy nebude mať reflexy, ktoré bude mať bežný človek... Bolo by preňho motivujúce nájsť ďalších ľudí so špeciálnymi potrebami, s ktorými by mohol trénovať, s ktorými by boli rovnocennými partnermi.
Keď sa Gerettova mama, Susan, počas tehotenstva pýtala lekárov na možnosť postihnutia, lekári ju ubezpečili, že je všetko v poriadku. Ultrazvuk a aj ďalšie testy vyzerali normálne. Aj po narodení vyzeralo byť všetko tak, ako má byť. Apgar skóre mal Garret 8/10. Na druhý deň im už ale pediater oznámil, že má pravdepodobne Downov syndróm. Susan spomína, že to vnímala tak, akoby porodila mŕtve dieťa. „Mala som depresiu a bola som nahnevaná.“ Mala vtedy 26 rokov.
Na druhej strane ju šokovalo, keď im nemocničný personál radil, aby ho dali na adopciu alebo do ústavu. A to oboch rodičov prebudilo. Čo ste sa zbláznili? To je predsa naše dieťa! A na druhý deň išli s Garretom domov, kde na nich už čakal starší, vtedy 3-ročný syn.
Garetta sa rodičia od narodenia snažili vychovávať rovnako ako akékoľvek iné dieťa. Keď sa s ním ešte v predškolskom veku zúčastnili programu vedenom rehoľnými sestrami pre deti so špeciálnymi potrebami, Susan sa rozplakala. A to rozhodlo.
Do materskej školy nastúpil s bežnými deťmi. Chodil s nimi aj do denného tábora. Keď mal Garret 5, rozhodli sa mať ďalšie dieťa. Vychádzali z toho, že v budúcnosti nechcú hodiť všetku zodpovednosť na staršieho syna. Ak by mal Garret dvoch súrodencov, mohli by si úlohy rozdeliť. Testy im potvrdili, že dieťa bude v poriadku. Tak sa narodil Logan.
Garrett navštevoval po celý čas bežnú školu, bežnú triedu, pretože jeho rodičia si boli istí, že len úplná integrácia mu pomôže rozvíjať sa mentálne aj spoločensky. Garret úplne zapadol do kolektívu a svoje znevýhodnenie si vôbec neuvedomoval.
Po strednej škole začal trvať na tom, aby ho ľudia volali prezývkou - G alebo G-Money.
V 18 rokoch nastúpil do práce v neďalekom supermarkete. Kedykoľvek dostal výplatnú pásku, okamžite zoškrabal svoje meno a napísal na ňu svoju prezývku, čo spôsobovalo problém v banke. „Sadol som si k nemu a povedal som mu, že to nemôže robiť,“ hovorí jeho otec. A on povedal: „To nie je moje meno. Garrett Holeve má Downov syndróm a ja nechcem byť Garrett Holeve.“
Garrett vždy športoval. Keď mal 8 začal hrať T-Ball so svojím mladším bratom, v 12 zas basketbal. V roku 2010 sledovala rodina televíziu a vtedy sa Garettov otec Mitch spýtal, či by niektorý z jeho synov nechcel robiť MMA. On sám bol boxer. V tom sa prihlásil Garrett. O niekoľko týždňov nastúpil do výcvikového strediska.
Hoci mal šéf strediska spočiatku dilemu, ako trénovať niekoho s DS, Garrettov tréning nakoniec prebiehal rovnako ako by to bolo v prípade každého, kto práve s týmto športom začína, ale v trochu pomalšom tempe. Naučil sa základné techniky úchytu a potom ich zdokonalil. Študoval úderovú formáciu a potom kombinoval väzby. Garretovi v stredisku zmenili stravu, vďaka čomu schudol a narástla mu svalová hmota. Od prvého dňa ho prestali vnímať ako chalana s Downovým syndrómom.
Keď ráno rodičia odídu do práce - mama predáva šperky a otec je finančný poradca, začína Garret trénovať. Trénuje šesť dní v týždni. Zvyčajne sa jedná o kombináciu behu, plávania a silového tréningu. Poobede pokračuje v telocvični.
A ide za svojím snom: sníva, že sa stane profesionálnym bojovníkom, presťahuje sa do Westonu, kúpi si loď a získa televíznu šou na MTV2, na ktorej bude robiť rozhovory s bojovníkmi MMA a inými celebritami. Nechce žiadne deti. Pokiaľ ide o manželku, jeho voľbou je herečka Tatyana Ali.
„Myslí si, že môže chodiť s bežnými dievčatami v jeho veku, ale to sa jednoducho nikdy nestane,“ hovorí jeho mama. „A ja mu vtedy hovorím, že som sa chcela vydať za Brada Pitta a aha, mám tvojho otca, takže niekedy musíš znížiť svoje nároky.“
Inak žije bežným životom 27-ročného muža. V telocvični si našiel kamarátov, občas s nimi zájde aj na pivo, ale nepije veľa, lebo vie, že by mu to narušilo tréningový plán.
Garreta môžete sledovať aj na facebooku.
Veronika Plesníková