Blog používateľa majkasrnka

Tak ako u väčšiny z vás, aj u mňa po prvotnom šoku zo zistenia, že môj syn má DS, nastalo obdobie „PREČO...“. U niekoho trvá kratšie, u niekoho dlhšie. U mňa to boli asi 2 týždne. Našťastie som pomerne rýchlo pochopila, že táto otázka je zbytočná. Odpoveď na ňu totiž neexistuje. Až keď som si prestala klásť otázku „prečo“ a prestala som hľadať neexistujúcu odpoveď, mohla som sa posunúť ďalej. Mohla som začať žiť svoj život normálne. Áno, normálne.

O dlhej ceste, ako sa náš Marek (21) dostal k bicyklovaniu, som už písala. A práve vďaka bicyklovaniu som zažila situáciu, s akou som sa dovtedy nestretla. Situáciu, v ktorej Downov syndróm môjho syna nikto neriešil a všetci zúčastnení k nemu pristupovali, ako k hocikomu inému....