Mýty o DS

Pri výchove a vzdelávaní žiakov, ale aj starostlivosti o deti s Downovým syndrómom sa rodina stretáva s mnohými mýtmi o tomto syndróme. Je dôležité zaujať správny postoj k týmto skutočnostiam a poskytnúť rodine správne informácie o danom syndróme.

Aké sú najčastejšie mýty o ľuďoch s DS?

Mýtus č. 1: Najčastejšie popisovaným mýtom o Downovom syndróme je ten, že väčšina detí s Downovým syndrómom sa rodí starším rodičom.

Skutočnosť: Väčšina detí s Downovým syndrómom sa rodí ženám mladším ako 35 rokov len preto, že mladšie ženy majú viac detí. Avšak výskyt narodených detí s Downovým syndrómom sa zvyšuje s vekom matky. Podobne sa o tom vyjadrujú autori Hájek a kol. (2004), ktorí uvádzajú, že 70 - 80 % detí s Downovým syndrómom sa narodilo matkám mladším ako 35 rokov. Vplyv veku otca nebol potvrdený, čo podľa autorov Šustrová a kol. (2004) pravdepodobne súvisí s odlišnou gametogenézou mužov.

Mýtus č. 2: Ľudia s Downovým syndrómom nie sú schopní učiť sa a sú neprispôsobiví a agresívni.

Skutočnosť: Učia sa pomalšie, no majú výbornú schopnosť napodobňovania a učenia sa.

Mýtus č. 3: Ľudia s Downovým syndrómom sú ťažko mentálne postihnutí a väčšina ľudí s týmto syndrómom je umiestnená v ústavoch.

Skutočnosť: Väčšina má IQ v pásme medzi ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia, no všetci s Downovým syndrómom sú vzdelávateľní. Najčastejšie žijú v rodine, sú integrovaní do vzdelávacieho a spoločenského života a dospelí žijú doma alebo v ústavoch a chránených domovoch. Vo svete je už niekoľko prípadov kedy sa ľudia s Downovým syndrómom zosobášili, ako napr. Melissa (25) a Michael (26) v roku 2012 v Cooksville v Kanade.

Mýtus č. 4: Downov syndróm je zriedkavá genetická porucha.

Skutočnosť: Downov syndróm patrí k najbežnejším chromozomálnym poruchám a je najčastejší z vrodených syndrómov. Vyskytuje sa s frekvenciou 1 na 750 živonarodených novorodencov.

Mýtus č. 5: Ľudia s Downovým syndrómom sú vždy spokojní.

Skutočnosť: U ľudí s Downovým syndrómom sa naopak môžeme stretnúť s výrazným emocionálnym prežívaním. Zažívajú celý rad emócií. Reagujú na pozitívne prejavy priateľstva, ale i na bolesť, vedia byť rozrušení atď..

Mýtus č. 6: Ľudia s Downovým syndrómom sa nedožívajú vysokého veku.

Skutočnosť: Ich priemerná dĺžka života sa blíži k hranici rovesníkov bez Downovho syndrómu. Priemerný vek ľudí s Downovým syndrómom je vo vyspelých krajinách nad 50 rokov, k čomu prispelo zlepšenie životných podmienok, kvality života, zlepšenie zdravotníckej starostlivosti, zlepšenie prevencie pridružených chorôb v ranom veku a významné úspechy v kardiochirurgickej intervencii.

Mýtus č. 7: Downov syndróm je dedičný.

Skutočnosť: Downov syndróm je dedičný v približne 1 % všetkých prípadov. V ostatných 99 % prípadoch Downovho syndrómu ide o úplnú náhodu a jediným známym faktorom zvyšujúcim riziko Downovho syndrómu je vek matky.

Mýtus č. 8: Sú neschopní pracovať.

Skutočnosť: Je možné ich zamestnávať na základe ich individuálnych schopností. Aj na Slovensku pracuje niekoľko ľudí s Downovým syndrómom, napr. zamestnanie konkrétneho dievčaťa s týmto syndrómom ako asistenta pre pomocné práce v domove sociálnych služieb v Starej Ľubovni. Zo sveta z Las Vegas uvedieme príklad pracujúceho páru Carlosa (29) a Michell (24) s Downovým syndrómom. Carlos pracuje v reštaurácii ako pomocný čašník a Michell v inej reštaurácii vykonáva pomocné práce v kuchyni. Okrem toho že pracujú, plánujú si aj spoločnú budúcnosť.