O dlhej ceste, ako sa náš Marek (21) dostal k bicyklovaniu, som už písala. A práve vďaka bicyklovaniu som zažila situáciu, s akou som sa dovtedy nestretla. Situáciu, v ktorej Downov syndróm môjho syna nikto neriešil a všetci zúčastnení k nemu pristupovali, ako k hocikomu inému....
Stalo sa, že Marek zrazil bicyklom auto. Nie, nepoplietla som to. Skutočne. Stalo sa to na našej slepej ulici, kde chodia chodci aj autá bežne po ceste viac po strede než po správnej strane. Marek išiel na bicykli z kopca, dokonca po strane ľavej, pričom si nevšimol , že mu ide oproti auto. Auto zastavilo, no Marek sa už nestihol vyhnúť a skončil mu tvárou na čelnom skle. Nič sa nestalo. Marekovi. Po incidente zostal ležať na zemi, mladý šofér k nemu dobehol celý preľaknutý, ale Marek vyskočil s výkrikom „Žijem!“ :-)
No kapota auta bola trochu oškretá, mierne preliačená. Boli teda zavolaní policajti. A čo sa dialo potom, a hlavne ako sa to dialo, bolo ukážkou totálnej profesionality všetkých zúčastnených strán.
Hoci bola vina jednoznačne na Marekovej strane, mladý šofér sa mu veľmi ospravedlňoval a bol rád, že sa nič horšie nestalo. Marek bol celý ten čas pri nás a čakal na policajtov, lebo vedel, že sa jedná hlavne o neho. Policajti prišli, a hneď ako sa zorientovali o čo ide, začali konať. Vyžiadali si občianske preukazy, automaticky od oboch. Následne dali fúkať. Obom. Aj šoférovi aj Marekovi (v duchu som si myslela, ako dobre, že si Marek nedal popoludní ten pohárik vaječného koňaku, ktorým si chcel pripiť na svoje meniny... to by bola hanba, ak by ešte aj nafúkal! :-) ). Potom začali spisovať záznam o nehode, ktorý dali samozrejme podpísať obom. Nik neriešil, či Marek rozumie, čo sa deje, či vie písať, ani nič podobné a Marek ku všetkým týmto úkonom pristupoval s patričnou vážnosťou. Netrvalo to krátko, ale Marek bez zaváhania vydržal. Nakoniec ho policajti poslali do nemocnice, aby sa nič nezanedbalo. V jeho prípade totiž išlo kvázi o úraz hlavy a mohol mať na prvý pohľad skryté problémy. Našťastie nemal. V nemocnici k Marekovi tiež pristupovali profesionálne – mladučká pani doktorka Marekovi dokonca vykala :-).
Dalo by sa povedať, že všetko teda prebehlo na najvyššej úrovni. Marekovi zostalo ponaučenie, že má chodiť vždy po strane pravej a začal nosiť prilbu aj v obci. A policajti vyriešili incident napomenutím. Trošku ma s odstupom času zaskočila výzva poisťovne mladého šoféra, ktorá od nás žiadala náhradu vyplatenej škody a nebolo to málo (cez 1 000 €), ale vďaka domovej poistke, v ktorej máme pripoistenú aj zodpovednosť za škodu, sa aj toto vyriešilo k max. spokojnosti. Mimochodom, ísť touto cestou nám poradili policajti – samej by mi to asi nenapadlo. No a poisťovňa uhradila plnú sumu. Tým chcem dať radu aj vám. Ak máte uzavretú domovú poistku, určite si pripoistite aj zodpovednosť za škodu, pri našich deckách sa to určite oplatí :-).