Premýšľali ste niekedy, ako sa vyberajú matky pre deti s postihnutím? Predstavte si, ako Boh poúča anjelov, ktorí to zapisujú do veľkej knihy.
"Armstrong Beth, syn. Patrón sv. Matúš."
"Forest Marjorie, dcéra. Patrónka sv. Cecília."
"Rutledge, Carrie, dvojičky. Svätý patrón..., povedzme Gerhard. Ten je zvyknutý na malú zbožnosť."
Potom anjelovi nadiktuje jedno meno a usmeje sa.
Tejto dáme dieťa s postihnutím.
Anjel je zvedavý: "Bože, prečo práve tejto? Je taká šťastná."
"Práve preto," odpovedá Boh s úsmevom. "Mohol by som dať dieťa s postihnutím žene, ktorá nevie, čo je to radosť? Bola by to ukrutnosť."
"A je trpezlivá?" pýta sa anjel.
"Nechcem, aby bola veľmi trpezlivá, ináč by sa utopila v mori sebaľútosti a bolesti. Keď prekoná šok a roztrpčenosť, určite to zvládne."
"Pane, Bože, myslím si, že tá žena v teba neverí."
Boh sa usmeje. "Na tom nezáleží. Môžem to zariadiť. Je dokonalá. Má správnu dávku egoizmu."
Anjelovi sa zarazil dych. "Egoizmus? Je egoimus vari cnosť?"
Boh prikývol: "Ak sa nebude vedieť občas od syna odlúčiť, neprežije. Áno, je to žena, ktorej požehnám nie celkom dokonalé dieťa. Ešte to nevie, ale budú jej závidieť. Nikdy nebude nič brať ako samozrejmosť. Nikdy nebude považovať krok za čosi obyčajné.
Keď jej dieťa povie prvýkrát "mama", bude svedkom zázraku a bude si to uvedomovať.
Keď bude svojmu slepému dieťaťu opisovať strom alebo západ slnka, uvidí ho, ako málokto vie vidieť moje stvorenie. Dám jej jasne vidieť veci, ktoré vidím ja - ľahostajnosť, krutosť, zaujatosť - a dám jej, aby sa nad tým povzniesla. Nikdy nebude sama. Budem pri nej každý den, každú minútu, po celý jej život, lebo bude vykonávať moju prácu tak neomylne, ako keby som bol pri nej."
"A kto bude svätým patrónom?" pýta sa anjel na pol úst so zdvihnutým perom.
Boh sa usmial. "Bude na to stačiť zrkadlo."
Bruno Ferrero - Malé príbehy pre potešenie duše
