Režim dňa, tak ako u intaktných detí, je dôležitý aj u detí s Downovým syndrómom, ba ešte dôležitejší. Rodičia sa môžu pýtať, či „stereotyp“ ich deti neutlmuje, neubíja a pod. Stereotyp však zmierňuje úzkosť, a preto je dôležité mať deň rozdelený do určitých častí. Dôležitou časťou je i čas, ktorý venujeme svojmu dieťaťu na rozvoj kognitívnych funkcií, rozvoj motoriky, reči.
Ponúkame konkrétne činnosti, ktoré sama praktizujem so svojim synom Jakubom. Podnety na aktivity mi ponúkajú logopedička PaedDr. Mária Masárová, špeciálna pedagogička Mgr. Andrea Bilšáková a rodičia detí s Downovým syndrómom, ktoré sa snažím ďalej sama rozvíjať a obohacovať.
Zásady pri hre s deťmi
Počas hrania s dieťaťom majte na pamäti tieto dôležité princípy:
- Deti sa učia svojimi zmyslami. Poskytnite dieťaťu dostatok podnetného materiálu na precvičenie zraku, sluchu, chuti, hmatu a čuchu. Pamätajte, že najlepšia hračka je taká, ktorá stimuluje všetkých päť zmyslov dohromady - čiže najlepšou hračkou ste vy sama.
- Deti reagujú úmerne k podnetnosti okolitého prostredia. To neznamená, že musíte zahltiť dieťa stovkami hračiek. Mali by ste však zvoliť také hračky, ktoré sú primerané veku dieťaťa, poskytnúť dieťaťu šancu vybrať medzi niekoľkými možnosťami a tiež dostatok času na hranie. Držte sa zásady, že menej je niekedy viac. Čím je hračka jednoduchšia, tým zložitejšia a rôznorodejšia môže byť hra.
- Deti sa učia napodobňovaním. Malé deti radi robia to, čo vidia robiť ostatných. Začnite sa hrať najskôr vy sama a dieťa sa to naučí od vás. Keď ukazujete dieťaťu novú hru, aktivitu alebo hračku, používajte v čo najväčšej miere gestikuláciu tela a mimiky tváre. Ešte lepšie je, ak mu môžete najprv hru predviesť so starším dieťaťom. Deti milujú hrať sa s ostatnými deťmi.
- Deti sa učia hraním rôznych druhov hier. Hry a ďalšie aktivity pomáhajú deťom lepšie porozumieť vlastným pocitom, obavám a okolitému svetu. Deti sa rady hrajú:
- samy, takže si môžu stanoviť vlastné tempo, riešiť svoje vlastné problémy a vybrať si to, čo samy chcú;
- s ostatnými, takže môžu pozorovať iné druhy hier, učiť sa novým spôsobom skúmať okolie a prehlbovať hrou svoje sociálne zručnosti;
- v pokoji, so svojimi prstami, hračkami a knižkami,
- aktívne, precvičujú svoje ruky a nohy, hádžu, skáču a tancujú;
- akože sú strašidlá, psíčkovia, mamičky, oteckovia, hrdinovia z filmov a postavy z kreslených rozprávok. Ďalšími obmenami tohto druhu hier je hranie na domácnosť, jasle, škôlku, návštevu v nemocnici, na oslavu narodenín, prázdniny.
- Deti sa učia opakovaním. Deti radi hrajú jednu hru stále dokola. Začnite jednoduchou úlohou a snažte sa z toho urobiť zábavu. Postupom času, ako sa dieťa bude vo vykonávaní zadanej úlohy zlepšovať, ju trochu skomplikujte. Veďte dieťa k tomu, aby používalo gestikuláciu a komunikovalo s ostatnými. Slovo "Ešte!" sa čoskoro stane jeho obľúbeným výrazom.
- Deti sa rozvíjajú získavaním vlastných skúseností. Byť iba divákom prestane dieťaťu stačiť. Chce konať samo. Pri každej vhodnej príležitosti sa ich snažte zapojiť do činnosti, ktorá prebieha. Nechajte ho, nech si všetko samo vyskúša a pomáhajte mu, len ak to bude potrebovať.
- Samostatným riešením problému sa deti stávajú šikovnejšie. Vymyslite pre deti jednoduchú úlohu, a sťažujte ju vždy, keď sa v nej dieťa zlepší. Dôležité je dbať na to, aby nové prekážky boli dostatočné jednoduché, aby vždy dieťa pocítilo úspech. Je dôležité ich naučiť, že cesta k dosiahnutiu cieľa sa skladá z malých postupných úspechov.
- Deti sa učia rozprávaním. Hovorte s dieťaťom počas hry a vysvetlite mu, čo a prečo robíte. Malé deti často vnímajú viac, než si myslíme. Vysvetľovať zmysel a účel hry, činnosti alebo hračky je preto veľmi dobrý zvyk. Deti zbožňujú hry so slovami. Urobte z jazyka súčasť vašich hier.
- Deti potrebujú na všetko svoje vlastné tempo. Pri hraní s dieťaťom sa neponáhľajte a nezahlcujte ho príliš mnohými činnosťami naraz. Nechcite od neho niečo, čo nie je primerané jeho veku alebo dosiahnutému vývoju. Pozorujte ho, ako sa hrá, snažte sa spoznať jeho vlastné vnútorné tempo a buďte pripravení postaviť pred neho nové výzvy v ten správny okamih.
- Deti sú šikovné, keď cítia istotu. Počas hry potrebuje dieťa veľkú dávku pochvaly a povzbudenia. Vychovávajte z neho víťaza, nie nešiku. Pomáhajte mu prísť na nové spôsoby, ako sa hrať, riešiť problémy, spoznávať a učiť sa. A hlavne sa príjemne bavte! Na prvom mieste je to, že dieťa sa chce s vami hrať. Učenie je len bonus navyše.
Spoznávame svet
Pri všetkých činnostiach a aktivitách je potrebné, aby dieťa rozumelo obrázkom, aj keď ich ešte nevie pomenovať. Na to sú vhodné kartičky s rôznymi obrázkami, na ktorých sú členovia rodiny, zvieratká, ovocie, zelenina, jedlo, veci, ktoré denne používame. Na začiatku si pripravíme obrázky, alebo knihy, kde na jednej strane sa nachádza jeden predmet, vec, alebo zvieratko.
Každú kartičku po jednom ukazujeme dieťaťu, pomenujeme, ak dieťa dokáže, zopakuje názov, prípadne vyjadrí citoslovcami. Podľa potreby opakujeme. Po oboznámení s kartičkami, predložíme dieťaťu najprv dva rôzne obrázky, a vyzveme dieťa, aby ukázalo na ten, na ktorý sa ho pýtame. Postupne počet obrázkov zvyšujeme.
Na základe poznávania jednotlivých obrázkov so zvieratkami, ovocím, zeleninou, hračkami a rôznymi predmetmi sa u dieťaťa postupne rozvíja aj reč, ktorá je u detí s Downovým syndrómom veľmi dôležitá.
Vyrobíme si knihu „Moja rodina“, pozostáva z fotografií členov rodiny, pričom ich dieťaťu ukazujeme a hovoríme, kto sa na fotografii nachádza.
Veľmi prínosné sú knihy, ktoré si vyrobíme tak, že na každý list dáme päť krát rovnaký predmet, zviera, činnosť, ale v inom prevedení. S dieťaťom čítame tak, že prstom ukazujeme na jednotlivé obrázky a vyjadrujeme citoslovcami, neskôr menujeme. Postupne bude dieťa čítať samo a hľadať napríklad všetky kuriatka, pričom na každé povie „pí, pí..“, alebo všetky osoby, ktoré sa smejú, pričom dieťa sa pri každej vyjadrí citoslovcami „ha-ha-ha“.
Veľmi atraktívnou je i kniha s fotografiami dieťatka, na ktorých vykonáva nejakú činnosť, dieťa podnecujem k tomu, aby sa vyjadrilo, čo na obrázku robí. Deti s Downovým syndrómom dávajú častejšie prednosť znakovej reči, preto to, čo nedokážu vysloviť – ukážu. Postupne sa snažíme, aby dieťa vyslovilo, akú činnosť na danom obrázku vykonáva. Na obrázku napríklad dieťa číta, tak na začiatok stačí, ak dieťa reaguje aj tak, že donesie knihu, ak uvidí tento obrázok, (alebo keď povieme, že ideme čítať), na druhom obrázku sa modlí, tak dieťatko zloží rúčky. Postupne bude dieťa podľa svojich schopností a možností samo „čítať“, akú činnosť vykonáva.
Stupeň abstraktného aj logického myslenia u detí s Downovým syndrómom je nižší ako u intaktných detí. Môžeme povedať, že u nich nie je problémom logicky myslieť, ale skôr ako logické myslenie aplikovať.
Spracovala: Michaela Šeligová
WARNER, P.: 160 her a cvičení pro první tři roky života dítěte. Praha, Portál, 2004, Slnečnica č. 4/2010