KONFERENCIA O INKLUZÍVNOM VZDELÁVANÍ A 30. VÝROČIE EDSA

Obrázok používateľa admin

10. - 12. 11. 2017, Dublin, Írsko

V dňoch 10. - 12. novembra 2017 sa členovia EDSA (Európskej asociácie DS) stretli v Dubline (Írsko) na výročnom stretnutí a Spoločnosť Downovho Syndrómu na Slovensku, ktorá po rokoch obnovila svoje členstvo v tejto európskej organizácii združujúcej DS organizácie jednotlivých európskych krajín, mala na tomto stretnutí tiež svoje zastúpenie. 

Súčasťou stretnutia bola konferencia o inkluzívnom vzdelávaní, ktorú zorganizoval Pat Clark, prezident Down Syndrome Ireland a konala sa v priestoroch DSI.
 
Konferenciu otvorila Anna Contardi z Talianska, toho času ešte prezidentka EDSA, ktorá odprezentovala výsledky prehľadu školskej inklúzie v Európe, na základe dát získaných z prieskumu EDSA uskutočneného v jednotlivých členských štátoch (zúčastnilo sa ho 21 krajín). Z prieskumu vyplynuli nasledovné závery:

  • smerujeme k školskej inklúzii, ale stále existuje silný vplyv špeciálnych škôl - len v dvoch krajinách (Portugalsko a Taliansko) je inklúzia zakotvená v zákone, t.j. deti sú len v bežných školách, v jednej krajine (Slovinsko) sú deti s DS len v špeciálnych školách, v ostatných krajinách fungujú popri sebe súbežne špeciálne školy a bežné školy
  • väčšina detí s DS je vzdelávaná v bežnej škole, ale v 2/3 krajín trávia aspoň časť dňa mimo bežného vyučovania - v 9 krajinách väčšina v špeciálnych školách, v 12 krajinách väčšina v bežných školách
  • v 6 krajinách sú v bežnej triede, v 1 krajine sú len v špeciálnej triede, v 14 krajinách je časť v špeciálnej a časť v bežnej triede
  • spôsoby "podpory" - najčastejšou formou podpory je asistent učiteľa, okrem toho osobný asistent,  asistent pomáhajúci pri preprave, prispôsobenie počtu detí v triede, učebné pomôcky, technológie, ...
  • len v 1 krajine (Turecko) si asistenta učiteľa platia výhradne rodičia, v ostatných ich hradí štát, obce...
  • vzdelávací program - 5x rovnaký pre všetkých, 14x môže ísť o zúženie obsahu učiva všetkých predmetov, 8x môže ísť o zúženie obsahu učiva niektorých predmetov, 16x prispôsobenie obsahu učiva
  • dosiahnuté vzdelanie, kvalifikácia - 7x rovnaké ako u ostatných žiakov,  2x získavajú osvedčenie o absolvovaní, príp. o nadobudnutých zručnostiach, 12x oboje, individuálne spispôsobené, buď rovnaké pre všetkých alebo osvedčenie
  • spôsob hodnotenia - 3x rovnako ako u ostatných, 18x prispôsobené podľa individuálneho programu
  • DS na univerzitách - 2x áno (Taliansko, Španielsko) - tu je však dosť diskutabilná porovnateľnosť úrovne VŠ, 19x nie

Veľmi zaujímavá bola debata, kde sme si mohli vymeniť a porovnať skúsenosti o tom, ako inklúzia v jednotlivých krajinách funguje, resp. nefunguje v skutočnosti, na základe našich osobných skúseností a skúseností ľudí z nášho okolia. Zaujímavé bolo zistenie, že napriek v zákonoch zakotvenom práve na rovnaké vzdelanie pre všetky deti, prípadne priamo inklúzie a jej spôsoboch, stále to niekde viazne. Všade sa stretávame s rovnakými a podobnými problémami - neochota, nekompetentnosť, nevytvorené podmienky, chýbajúci asistenti, peniaze,... A teda je na nás, na rodičoch a organizáciách DS v jednotlivých krajinách apelovať na svoje vlády. 

Výsledky tohto prieskumu sú dostupné na stránke EDSA (http://www.edsa.eu/wp-content/uploads/2017/11/Report-survey-on-school-inclusion-_Anna-Contardi.pdf)

Ďalšou prednášajúcou bola Rebecca Baxter, rečová a jazyková terapeutka, konzultantka Down Syndrome Education (organizácia v UK, ktorá pracuje na zlepšení vzdelávania a včasnej intervencie pre deti s DS). Vo svojej prednáške "Dôkazy o výhodách inklúzie vo vzdelávaní a kľúče k úspechu" poukázala na výhody inkluzívneho vzdelávania. Na to, aby bola inklúzia úspešná, treba prispôsobiť formu výuky špecifikám dieťaťa (rečovým, jazykovým, kognitívnym,...), umožniť prístup k rovnakým učebným osnovám a zabezpečiť "podporu" (asistenta). Dôležité je začlenenie už od predškolskej výchovy, vzdelávanie s rovesníkmi, pričom ostatné deti sú vzorom pre získavanie jazykových aj učebných zručností, ale hlavne v sociálnom správaní, ktoré je adekvátne veku dieťaťa. 

Čo vlastne znamená inklúzia vo vzdelávaní?

  • byť súčasťou, patriť do školy, komunity
  • mať rovnakú "hodnotu"
  • mať rovnaké potreby a práva
  • odstránenie bariér a tým umožniť účasť a mať možnosť vyjadriť sa
  • mať prístup k rovnakým učebným osnovám

  Ciele inklúzie

  • sociálne začlenenie - učiť sa "pravidlá" spolunažívania, vedieť ovládať emócie, získavať si priateľov
  • rozvíjať jazykové znalosti
  • rozvíjať matematické znalosti
  • rozvíjať všeobecný prehľad o vedách, histórii, geografii
  • rozvíjať fyzické schopnosti
  • zapojiť sa do umenia, divadla, hudby
  • nájsť silné stránky, rozvíjať svoje sebavedomie     

Je to vlastne rovnaké pre všetky deti, tak čo na tom treba meniť?

Je možné používať všeobecné princípy, ale učitelia musia pristupovať k deťom s DS individuálne. Žiak s DS nemusí byť vždy ten najviac "oneskorený" v triede. Nie je dobré zmýšľať o nich ako o "mladších deťoch". A veľmi dôležité je, aby deti s DS postupovali každý rok vyššie spolu so svojou triedou, so svojimi spolužiakmi – rovesníkmi.

S ďalším príspevkom prišli p. Patricia Griffin a jej syn Canthal Griffin, 24-ročný mladý muž s DS, ktorí porozprávali o svojich skúsenostiach s inklúziou v Írsku, keďže Canthal bol plne integrovaný a vyskúšal už aj niekoľko zamestnaní.

Fidelma Brady, odborník pre vzdelávanie pri Down Sydrome Ireland odprezentovala nový írsky model podpory detí so špeciálnymi potrebami, predovšetkým detí s DS. Zamerala sa hlavne na program Special Needs Assistant (asistent pre špeciálne potreby), teda asistent, ktorý pomáha dieťaťu s jeho dennodennými potrebami v škole. Pod vedením a dohľadom učiteľa asistent pomáha dieťaťu so školskými úlohami, asistuje pri samoobslužných činnostiach (stravovanie, hry, obliekanie, wc,...). Tento asistent a učiteľ úzko spolupracujú. Asistent však nie je učiteľ! Je dôležité zaistiť, aby asistent nepôsobil ako sprostredkovateľ medzi žiakom a učiteľom, aby jeho prítomnosť neprispela k sociálnej izolácii a nevytvárala bariéru medzi žiakom a ostatnými rovesníkmi. Je potrebné vyvážiť podporu poskytovanú v školách s právom každého dieťaťa na získanie čo najväčšej samostatnosti, nezávislosti a osobných zručností.

Veľmi príjemným spestrením konferencie bola návšteva p. Finiana McGratha, štátneho tajomníka pre zdravotné postihnutie, ktorý je tiež otcom dcéry s DS. Veľmi oduševnene rozprával o tom, čo môže a chce robiť vláda pre lepší život ľudí s DS. Určite by sme takýchto ľudí radi mali aj v našej vláde :).

Konferenciu uzavrel príspevok p. Prof. Juana Pereraa, Malorca, jedného zo zakladateľov EDSA, ktorý sa síce nezúčastnil osobne, ale odprezentoval ho Juan Perera ml.. Jeho prezentácia sa zaoberala špecifikáciami a výskumom o DS a o tom, ako poznatky z tohto výskumu predstavujú dôležité kritérium pre kvalitné vzdelávanie ľudí s DS a ich začlenenie do spoločnosti a pracovného života. 
 
EDSA  vznikla v r. 1987, aby spájala ľudí s DS a ich rodiny vo všetkých európskych krajinách, zaujímala sa a podporovala zdravotníctvo, vzdelanie, pracovné možnosti a integráciu do spoločnosti. V tomto roku EDSA oslávila 30. výročie svojej pôsobnosti a p. Pat Clark pripravil pre všetkých zúčastnených veľmi príjemný spoločný večer v tradičnom Irish pube pri tradičnej írskej muzike a tanci.

Súčasťou stretnutia členských krajín a spoločností DS bolo aj Valné zhromaždenie EDSA, ktoré okrem zhodnotenia doterajšej činnosti a nadchádzajúcich aktivít a projektov zvolilo nové predsedníctvo na nasledujúce 3 roky. Funkciu predsedu prevzal po p. Anne Contardi (Taliansko) p. Pat Clark (Írsko). Zároveň privítalo nových  aj „staronových“  členov, teda aj Spoločnosť Downovho syndrómu na Slovensku. Veríme, že naše členstvo a spolupráca budú prospešné a pomôžu aj v našich snahách o skvalitnenie života ľudí s DS.

Inga Ráczová

- predsedníctvo EDSA -