Vojtova metóda sa dnes využíva v mnohých krajinách, kde s ňou majú pozitívne skúsenosti. Patrí sem samozrejme Česká republika a Nemecko. Taktiež ju využívajú v Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Nórsku, Švédsku, Francúzku, Španielsku, Taliansku, ale aj v Chile, Mexiku, Kolumbii, Venezuele, či v Kórei, Japonsku, Taiwane a Indii.
Objaviteľom Vojtovej metódy je prof. MUDr. Václav Vojta, podľa ktorého nesie aj svoje pomenovanie. Tento pôvodne český detský neurológ pôsobil na Univerzitnej ortopedickej klinike v Kolíne nad Rýnom a neskôr začal pracovať v Detskom centre v Mníchove, kde sa venoval metóde reflexnej lokomócie.
Po návrate do Prahy tento diagnosticko - terapeutický systém neustále rozvíjal.
Práve počas svojej praxe v Nemecku, kde pracoval s ochrnutými detskými pacientmi (pacienti s cerebrálnou - mozgovou parézou) si všimol, a mal za to, že infaustná spasticita je len funkčnou blokádou v rámci vývoja motorických schopností.
Pozorovaním zistil, že isté pohybové vzory, ktoré sú vrodené a disponuje nimi každý jedinec, sa ich neustálym opakovaním objavujú intenzívnejšie a stále v ucelenejších celkoch.
Na začiatku sú málo viditeľné, pretože sú aktivované len do istej miery, čo sa dá časom a cvičením zmeniť.
Trpezlivosťou pri práci s deťmi a opakovanými podnetmi v rôznych polohách sa mu podarilo vyvolať tieto nevedomé motorické reakcie. Pohyby boli najviac viditeľné na trupe a končatinách dieťaťa.
Aké pozitíva zaznamenal Vojta pri svojich pozorovaniach?
-
zlepšenie rečových schopností
-
istejšia vertikalizácia
-
zlepšenie motorických funkcií
Táto zatiaľ ničím neprekonaná metóda má svoje nezastupiteľné miesto nielen v liečbe pohybových porúch, ale aj v ich skorej diagnostike.
Doteraz sa používa a je považovaná za jedinečnú formu diagnostiky porúch mobility a držania tela. Ich abnormality je možné zistiť už do šiestich mesiacov života. To umožňuje začatie včasnej terapie a lepšiu prognózu.
Samotná diagnostika vychádza z reálneho predpokladu vrodených pohybových vzorcov, ktoré sú geneticky zakódované u každého jedinca. Už u novorodenca sa prejavujú do istej miery ako nekoordinované pohyby tela a končatín, ktoré sa postupne stávajú koordinovanými a cielenými.
Vojtova metóda je diagnostická a liečebná metóda využívaná na včasnú diagnostiku a liečbu motorických porúch.
Funguje na princípe reflexnej lokomócie. Pod pojmom reflexná lokomócia rozumieme akýkoľvek automatický pohyb, ktorý je zakódovaný v našej centrálnej nervovej sústave. Vojta tento automatizmus a vrodené hybné vzorce považoval za akési „základné stavebné piliere” (otáčanie, zdvíhanie, uchopovanie predmetov, lezenie, chôdza).
-
REFLEX ⇒ rovnako prebiehajúca odpoveď na určitý podnet
-
LOKOMÓCIA ⇒ pohyb vpred
U zdravých detí sú tieto pohybové vzorce automatické, avšak u detičiek s cerebrálnou spasticitou (mozgovým ochrnutím) z rôznych príčin nie.
Vojta veril a neskôr taktiež dokázal, že aj u detí s poruchou motoriky je možné opakovanými cvičeniami aktivovať centrálnu nervovú sústavu, a následne preniesť tieto v nej zakódované funkcie do spontánnej motoriky.
Zjednodušene to znamená, že pravidelným nácvikom pohybového stereotypu (napr. lezenie), je možné docieliť jeho automaticitu, dokonca môže dôjsť k vytvoreniu úplne nových naučených pohybových vzorcov.
K aktivácii reflexnej lokomócie dochádza na základe podráždenia tzv. aktivačných zón. Podráždenie v tomto prípade znamená vyvíjanie tlaku alebo ťahu na tieto zóny. Ten dosiahneme polohovaním dieťaťa.
Samotné polohovanie je doplnené o uhlové nastavenie trupu a končatín, čo spôsobuje tlak alebo ťah v kĺboch. Tým vzniká odpor proti pohybu, ktorý paradoxne pohyb evokuje a napomáha k správnej aktivácii jednotlivých svalových skupín s jej následným rozšírením do celého tela.
Tlak a ťah na aktiváciu lokomócie dosiahneme z troch základných polôh dieťaťa:
-
poloha v ľahu na brušku
-
poloha v ľahu na chrbte
-
poloha na boku
Celý princíp tejto metódy vychádza z dvoch základných pohybových celkov a to je plazenie a otáčanie. Tieto pohyby sú pre zdravé deti automatické, u chorých detičiek im musíme dopomôcť.
Reflexné plazenie dosiahneme z východiskovej polohy dieťatka v ľahu na brušku. V tejto polohe je hlavička natočená na jednu zo strán. Horná končatina, ktorá je bližšie k tvárovej časti býva položená mierne vyššie ako končatina protiľahlej strany. Dolné končatiny sú extrarotované v bedrovom kĺbe (vytočené smerom von) a mierne zohnuté v kolenách. Táto poloha provokuje striedavý pohyb horných končatín a taktiež otáčanie hlavičky na opačnú stranu a späť.
Pri rotácii hlavičky je potrebné dlaňou klásť odpor proti pohybu, čo pomáha aktivovať svaly. Zároveň opretie o jednu hornú a protiľahlú dolnú končatinu má za následok mierne nadvihnutie trupu, ktoré zodpovedá pohybu pri plazení.
Toto navonok banálne cvičenie napomáha aktivácii nie jednotlivých svalov, ale dokonca svalových skupín v celom tele. Je významným predpokladom pre plazenie a ďalšie vzpriamovanie sa a neskoršiu chôdzu. Napomáha taktiež uchopovaniu predmetov.
Reflexné otáčanie dosiahneme z východiskovej polohy dieťatka v ľahu na chrbátiku alebo na boku, ktorú zaujíma aj počas otáčania. Dieťatko leží na chrbátiku a hlavička je mierne otočená na stranu.
U závažnejších diagnóz treba postupne cvičiť aj natočenie hlavičky, ktoré v začiatkoch nemusí zodpovedať východiskovej polohe hlavy. Končatiny sú vedľa telíčka v rôznych polohách v závislosti od veku (novorodenec ich má mierne zohnuté, väčšie deti majú dolné končatiny natiahnuté rovno).
Druhá poloha je na boku, pričom oporu tvorí horná a dolná končatina naliehajúca na podložku.
Počas otáčania sú za oporu a stabilitu tela zodpovedné horná a dolná končatina nachádzajúca sa vyššie. Táto poloha je významný predpokladom pre chodenie po štyroch končatinách.
Dôležitá informácia:
Vyššie uvedené poznatky o aktivácii reflexnej lokomócie sú len všeobecné a čisto informačného charakteru. Rodič je síce zásadným článkom v regresii (zlepšení) ochorenia svojho dieťatka, no mal by tieto cvičenia vykonávať v domácom prostredí len po predchádzajúcej konzultácii a preškolení lekárom alebo fyzioterapeutom Vojtovej terapie.
Medzinárodná Vojtova spoločnosť (IVG) bola založená v roku 1984 v Mníchove samotným Václavom Vojtom. Išlo o združenie kvalifikovaného personálu v rámci Vojtovej terapie. Spoločnosť existuje dodnes a zaoberá sa okrem iného aj výučbou ďalších fyzioterapeutov a lekárov. Tí sú potom kompetentní preškoľovať aj rodičov - laikov, aby mohli terapiu praktizovať doma.
Obrovskou výhodou je nielen jej efektívnosť, ale aj finančná nenáročnosť, keďže ju je možné vykonávať po preškolení v domácom prostredí.
Samotná terapia a dĺžka jej trvania je individuálna. V niektorých prípadoch trvá celé roky. V dobrom prostredí prebieha liečba ľahšie. Terapia musí byť presná, preto každý kto ju praktizuje, musí byť odborník, alebo minimálne odborníkom preškolený. Terapeut vypracováva pacientovi presný plán na základe závažnosti jeho diagnózy. Cvičenia by sa mali absolvovať podľa plánu bez vynechávania, v dĺžke trvania aká je pacientovi naordinovaná. Ako bolo v úvode popísané, k aktivácii lokomócie dochádza pravidelnými opakovaniami a trpezlivosťou.
Kontraindikácie Vojtovej Metódy
Vzhľadom na to, že až 50% detí s Downovým syndrómom má vrodenú chybu srdiečka, Vojtovu metódu vám zrejme nebudú odporúčať. treba sa preto poradiť o možnostiach inej terapie.
Ďalšie kontraindikácie sú:
-
horúčkovité ochorenia
-
zápalové ochorenia
-
10 dní po očkovaní
-
kardiálne ochorenia
-
osteogenéza
-
gravidita
Zaujímavé:
Prečo pri Vojtovej metóde dieťa plače? Nejedna mamička sa zľakne tejto metódy, pretože jej dieťa pri cvičení plakalo, alebo ju ešte pred prvým cvičením varovala iná mamička.
Tá si však zrejme spojila plač bolesťou, utrpením alebo násilím. Je to pochopiteľné, pretože žiadna mamička nenechá svoje dieťa trpieť. No v tomto prípade sa mamičky mýlia.
Prečo teda deti plačú? Prirodzený inštinkt hovorí mamičke, že keď jej dieťa plače, niečo „nie je v poriadku“. Všetci chápeme, že plač je jediným komunikačným prostriedkom pre deti, ktoré ešte nevedia rozprávať. No môžeme povedať, že malé dieťa plače iba kvôli bolesti? Skôr naopak. Dieťa oveľa častejšie plače, keď je hladné alebo chce spať. Preto ak dieťa plače počas cvičenia, nemusí to znamenať, že ho niečo bolí. Pravdepodobne ho cvičenie len unavuje, čo je prijateľné, veď predsa naprávame nesprávne návyky.
Vojtova metóda bola preskúmaná odborníkmi z dôvodu zistenia, či nemá negatívny dopad na psychiku pacienta a jeho ďalší psychický vývoj. Opak bol pravdou. Nie len že nemá negatívne účinky, ale dokonca vplýva pozitívne na psychiku a prežívanie chorého.
Táto zázračná, a pritom tak jednoduchá liečba má široké spektrum využitia. Je zameraná primárne na detských pacientov, no využívajú ju aj dospelí pacienti s najrôznejšími diagnózami.
U detičiek je najčastejšie využívaná pri parézach spôsobených detskou mozgovou obrnou alebo iným neuodegeneratívnym procesom, dospelí sa na ňu obracajú pri traumatických ochrnutiach alebo po porážkach.
Zoznam pozitívnych účinkov pri niektorých diagnózach:
-
mozgové parézy/obrny
-
centrálne koordinačné poruchy
-
svalové ochorenia ako napr. myastemia gravis
-
problémy s dýchacími, hltacími a žuvacími svalmi
-
porážka
-
skleróza multiplex
-
dysplázie a luxácie bedrových kĺbov
-
skolióza chrbtice
-
periférne ochrnutia horných a dolných končatín (parézy plexu, priečna miešna lézia)
-
traumatologické poškodenia
Metóda napráva, resp. prebúdza ďalšie reakcie:
-
pohyb čeľustí a jazyka,
-
satie, prehĺtanie a dýchanie,
-
koordináciu očí.
Vojtova metóda sa aplikuje prevažne u detí s detskou mozgovou obrnou (DMO). Je to ochorenie centrálnej nervovej sústavy vedúce k poruchám hybnosti. Spôsobujú ju vrodené vývojové chyby mozgu, alebo jeho poškodenie v prenatálnom období. Už v novorodeneckom období sú badateľné rozdiely a to v abnormálnom tonuse svalov (hypotónia/hypertónia) a v reakcii dieťaťa na podnety (hladkanie, bozky, dotyky), ktoré sú minimálne. Neskôr si rodičia všimnú chabosť mimiky, gestikulácie, poruchy vývoja reči, typické sú ťažkosti s hryzením potravy, asymetria reči a pohybov.
Vojtova metóda sa dá využívať aj pri iných mozgových poruchách ako je intelektové znevýhodnenie, ADHD či pervazivné vývojové chyby.
Vojtova metóda vznikla pri práci z deťmi, je u nich veľmi často využívaná, no nie je určená iba im. Pozitívne účinky má aj u dospelých jedincov pri rôznych ochoreniach s poruchami hybnosti.
Dobrým príkladom je cievna mozgová príhoda, pri ktorej dochádza k upchatiu mozgovej tepny zrazeninou a k neprekysličeniu časti mozgu. Prejavuje sa poruchami zraku, poruchami reči, ochrnutím polovice tvárového svalstva, ochrnutím svalov končatín na jednej strane a vegetatívnymi príznakmi.
Taktiež ochrnutia po úrazoch alebo dopravných nehodách je možné podstatne zlepšiť práve cvikmi podľa tejto metódy.
Málo využívaná, ale účinná je aj pri ochoreniach chrbta ako napríklad pri skolióze.
https://zdravoteka.sk/magazin/Vojtova-metoda-pri-ktorych-diagnozach-je-prinosom/
https://slovenskypacient.sk/vojtova-metoda-potrebuje-ju-aj-vase-dieta-kedy-je-vhodna-u-dospelych/
