Aj môj syn chce mať v škole priateľa

Obrázok používateľa admin

Október je mesiac povedomia o Downovom syndróme a na Facebooku mám plno obrázkov krásnych detí svojich priateľov a príspevkov o tom, čo robia. Niektoré posty sú úprimné aj o ťažších veciach v ich živote. A to ma prinútilo zamyslieť sa nad mojou tendenciou uverejňovať iba „slnečné veci“ o mojom synovi s DS. Robím to čiastočne preto, že ho milujem, som na neho hrdá a chcem sa ním chváliť rovnako ako iní rodičia na Facebooku. Ale je to tiež preto, lebo sa obávam, že ak budem zdieľať tie ťažšie veci, tak sa tie ťažké veci môžu nafúknuť, že bude posudzovaný takým spôsobom, akým by bežné dieťa nebolo. Možno je to preto, že niektoré veci, ktoré sú pre môjho syna tak náročné, nie sú pre iné 12-ročné deti takou výzvou.

Je to veľmi šikovné dieťa, ale rozdiely v pracovnej pamäti a jeho oneskorenie v reči znamenajú, že potrebuje viac opakovania úloh a viac času. Oneskorenie reči je pre neho veľmi frustrujúce. A frustrácia u dieťaťa s rečovou vadou je odlišná. Tam, kde môj druhý syn prednesie rozhnevanú päťminútovú reč o tom, čo ho obťažuje, môj syn s DS sa niekedy zasekne, neschopný vyjadriť svoje myšlienky alebo odovzdať príbeh o niečom, čo sa mu stalo, a potom sa vypne. Alebo hodí niečo z čírej frustrácie alebo kričí, alebo sa rozplače. A jeho rovesníci to nie vždy chápu. A to vytvára priepasť.

Keď bol malý, bolo to ľahké. Rozdiely neboli také zjavné a menšie deti viac akceptujú. Mám fotografie z osláv v kolektíve, kde je môj chlapec doslova v obložení a smeje sa s ostatnými deťmi. Teraz na strednej škole (v zahraničí je odlišný systém vzdelávania, pozn. red.) je budovanie a udržanie vzťahov náročnejšie. Na chodbe si s ním síce dá „high-five“ veľa spolužiakov a známych, ale pozvánky na oslavu narodenín či do kina sú ojedinelé. A to je ťažké, pretože je zásadne spoločenskou bytosťou (oveľa viac ako jeho matka) a chce byť priateľ so svojimi spolužiakmi.

Vždy som počula od rodičov starších detí s DS, že život na strednej škole je oveľa tichší. Teraz je rada na nás. Bojím sa, ako zavolám rodičom spolužiaka, o ktorom mi syn rozprával. Pretože nie som si istá, čo ich dieťa hovorí doma o mojom synovi alebo ako by to celé bolo vnímané. Naozaj by chceli prísť jeho spolužiaci do nášho domu, aby sa mohli hrať MarioBrothers alebo Just Dance či naháňať sa s Frisbee? Rozprávam sa o tom sama so sebou, chcem byť odvážna, vysypať to zo seba a zavolať im.

Takže by som rada šírila svoje "povedomie" o tejto téme a dúfam, že to niekoho osloví. Bolo by totiž úžasné, keby rodičia intaktných detí aktívne povzbudzovali svojich potomkov, aby oslovili naše deti žijúce s určitými odlišnosťami, aby sa ich snažili spoznať trochu bližšie. Mechanika toho spoznávania sa môže byť asi trochu zložitejšia a náročnejšia, ale jej skutočná hodnota tkvie v tom, že vznikne pestrá a rozmanitá skupina priateľov. A tieto priateľstvá môžu zlepšiť do budúcnosti aj životy vašich „normálnych“ detí.

Zdroj: www.themighty.com

Preklad: Dandy Divílková


Fatal error: views_plugin_display::destroy(): The script tried to execute a method or access a property of an incomplete object. Please ensure that the class definition "metatag_views_plugin_display_extender_metatags" of the object you are trying to operate on was loaded _before_ unserialize() gets called or provide an autoloader to load the class definition in /data/f/6/f69d0b58-287b-4f9e-a63f-c1d4b3dd2bfb/downovsyndrom.sk/web/v16/sites/all/modules/views/plugins/views_plugin_display.inc on line 286