Veronika Plesníková

  • člen redakčnej rady
  • profesionálna fotografka detí a dospelých s DS

 

Bratislava

Som Veronika, rodáčka z Trnavy, v ktorej som prežila svoje detstvo. Už poriadne dlho však bývam v Bratislave. Prišla som sem na vysokú školu a už som tu zostala. Som hrdá Petržalčanka, ale doma som stále aj v Trnave, v Holíči, kde som u babičky trávila každé prázdniny, ale aj v Nitre, kde som vyše 20 rokov pracovala a aj prechodne bývala.

Pôvodne som historička. Vyše 20 rokov som sa venovala dejinám 20. storočia. Mojou srdcovkou bola 1. Československá republika, vývoj po druhej svetovej vojne, ale hlavne osudy židovskej komunity na Slovensku v období druhej svetovej vojny. Dodnes sa zaujímam o židovský štýl života, dejiny, kultúru, tradície či kuchyňu. Milujem šolet, na chanuku pražím latkes, na purim pečiem Hamanove uši, na jeseň robím jablkový kugel. Milujem Taliansko, dobré víno a jedlo.

Po chorobe v roku 2012 som sa už k práci odbornej asistentky na Katedre histórie UKF v Nitre nevrátila, a keďže ma vždy bavilo fotenie, začala som fotografovať. Dnes ma práca fotografky živí. Fotím hlavne rodinky, detičky, svadby, ale aj akcie a podujatia. Fotografia bez ľudí je pre mňa nudná. Ľudia dávajú fotografii život, emóciu a príbeh.

Downov syndróm som poznala ešte z detstva, z prázdnin u babičky. Na jej ulici žili dvaja dospeláci s Downovým syndrómom. Neskôr sa chlapec s Downovým syndrómom narodil aj našim kamarátom. 21. marca s vami neoslavujem len Svetový deň Downovho syndrómu, ale je to pre mňa deň, keď som vás našla. 21. marca 2018 som totiž na svoju stránku dala výzvu, že bez nároku na honorár odfotím dieťa (deti) s Downovým syndrómom. Vtedy som ani sama nevedela, do čoho idem, čo ma čaká, aký to má význam, a kam to povedie.

Potom sa ku mne prišli fotiť Chovancoví s malým Maximkom. Vďaka Lenke som sa dozvedela o Spoločnosti Downovho syndrómu a získavala nové a nové informácie. Vďaka foteniu som spoznávala nové deti a ich rodičov, nadväzovala kamarátstva a nechala sa vťahovať do komunity, v ktorej sa dobre cítim, ktorá ma obohacuje a inšpiruje.

Pre SDS predovšetkým fotím. Fotím akcie a podujatia SDS, fotím na pobytoch SDS a fotím aj portréty ľudí s DS. Moje fotky nájdete v Slnečnici, na internete, ale najviac vás zrejme zaujali v kalendári na rok 2020. Popri fotení občas niečo napíšem do Slnečnice, prispievam na internetovú stránku a pomáham, kde sa dá. Momentálne sa postupne vhlbujem do problematiky zamestnávania ľudí so zdravotným a mentálnym znevýhodnením a problematiky seniorov s Downovým syndrómom.