Učenie na toaletu - niekoľko tipov ako na to

Naučiť dieťa chodiť na toaletu môže byť ťažké, ale zároveň zábavné. Je na nás, čo si vyberieme.

Samostatnosť detí pri chodení na toaletu je niečo, po čom túžia asi všetci rodičia. Od naučenia sa chodiť samostatne na záchod a nenosiť plienky sa totiž odvíjajú mnohé benefity, vrátane väčšej šance dostať sa do škôlky (aj keď to nemusí byť pravidlo). A priznajme si, aj pre rodiča je výhodnejšie, najmä pri cestovaní, či aktivitách bežného dňa, keď nemusí riešiť plienky a ich výmenu. A nástup hygienických návykov aj pre samotné dieťa znamená vyššie sebavedomie, pretože si je vedomé, že dokáže byť nezávislé. Kedy je však najlepší čas, najlepší spôsob?

Vo všeobecnosti sa aj znaky pripravenosti dajú zhrnúť do niekoľkých bodov, ktoré stoja za zamyslenie a vyskúšanie:

1. Vek. Najlepším vekom je podľa niektorých práve obdobie 2 rokov, u detí s Downovým syndrómom sa za najvhodnejší vek ukázal byť 3 roky. No môže to byť predsa len individuálne. Každé dieťa je predsa iné (takže ak ste učili svoju ratolesť chodiť na nočník skôr, či neskôr, je to úplne v poriadku).
2. Schopnosť kontrolovať močový mechúr – dieťa vyprázdni svoj mechúr a vydrží byť počas dňa nasucho a bez nehôd hodinu až hodinu a pol.
3. Predvídateľný vzorec vyprázdňovania sa – pohyb čriev a vyprázdňovanie  dieťaťa sa riadia pravidelným a predvídateľným vzorcom .Toto môže značne súvisieť aj so stravovaním a jeho poriadkom.
4. Motorické zručnosti – dieťa dokáže samostatne chodiť do a z kúpeľne a zbierať zo zeme veci.
5. Správanie – dieťa dokáže obsedieť na toalete alebo nočníku 2 až 5 minút. Môže sa popritom hrať s obľúbenou hračkou, čítať obľúbené knihy.
6. Inštrukčná pripravenosť – dieťa vie nasledovať jednoduché inštrukcie, ako napríklad aby si sadlo.
7. Dáva najavo svoje potreby – mimikou, postojom, gestom, obrázkami či slovami vie dať najavo, že potrebuje ísť na toaletu.

A teraz je na rade pripravenosť rodiča. Predovšetkým je potrebné, aby bol rodič pripravený venovať svoj čas a úsilie pre efektívnosť programu. Je dôležité, aby bol schopný nastaviť svoj časový harmonogram potrebám dieťaťa. Ak sa tak nedeje, je asi lepšie počkať, kým mu to jeho plány dovolia.

Nasleduje tvorba tabuľky, kde si rodič zaznamenáva po dobu aspoň 2 týždňov pravidelnosť, schopnosť dieťaťa kontrolovať svoj mechúr, alebo to, či dokázalo v priebehu dňa ostať aj suché, a schopnosť dieťatka ukázať, že mu treba ísť na toaletu.  

Tabuľka: https://www.ndss.org/wp-content/uploads/2017/10/Toilet-Training-Images.jpg.png

Veľmi vedia pomôcť aj nálepky, prípadne obrázky pre učenie sa na nočník. Nálepky fungujú tak, že sa nalepia na dno nočníka a pri vykonaní potreby sa objaví obrázok zvieratka (napríklad tieto: https://www.ekomarket.sk/trenujeme-na-nocnik/nalepky-na-ucenie-na-nocnik-my-wee-friend-prasiatko/)
Obrázky  fungujú na princípe zadávania pokynov, prípadne ako pomoc pri zapamätaní si postupu, ktorý nasleduje po vstupe do kúpeľne, alebo na záchod (obrázky utierok, toal. papiera, mydla, rúk, záchoda, nočníka, oblečenia atď., existujú aj Montessori kartičky).

Zdroj: https://www.ndss.org/resources/toilet-training-children-with-down-syndrome/