Mnohí rodičia si kladú otázku, ako to bude s ich deťmi po dosiahnutí dospelosti v prípade právnej spôsobilosti. Nie je ničím výnimočným, že majú v tom nejasno aj ľudia, s ktorými prichádzajú do kontaktu: lekári či riaditelia školských zariadení. Čo je vlastne svojprávnosť a dá sa obmedziť, prípadne vôbec nepriznať?

Na začiatku treba povedať, že ak ide o vekovú hranicu, tak svojprávny je každý občan. Dosiahnutím 18 rokov sa stáva právne spôsobilým, teda spôsobilým zastupovať sám seba pri právnych úkonoch. Laicky povedané, vystupovať sám za seba pri súdnych pojednávaniach či na úradoch. Čo sa týka doktrinálnej definície, tak  
 
„Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony.“ (LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. IURA EDITION. 2010. ISBN 978-80-8078-346-4.)
 
Pozor, neznamená to, že ak je niekomu čiastočne obmedzená spôsobilosť na právne úkony, že tým zanikajú jeho práva. Absolútne nie. Práva a povinnosti vznikajú narodením človeka a zanikajú jeho smrťou. Na to nemá vplyv absolútne nič.  
 
Svojprávny je teda každý občan po dosiahnutí 18. roku života. Vo všeobecnosti platí, že táto schopnosť na právne úkony môže byť v určitých medziach obmedzená, ale musí byť na to pádny dôvod (zlý duševný stav, závislosť na návykových látkach, psychické ochorenia vážneho rázu, ktoré negatívne a dlhodobo ovplyvňujú správanie človeka).

V súčasnosti nie je možné úplne zbaviť osobu svojprávnosti.

Pri svojprávnosti ide o schopnosť chrániť svoje práva a záujmy. Táto schopnosť je závislá od stupňa zdravotného znevýhodnenia, prípadne úrovne intelektového znevýhodnenia. Treba podotknúť, že v súčasnosti nie je možné úplne zbaviť osobu svojprávnosti. Dá sa jedine obmedziť (v závislosti od duševného zdravia, prípadne ako sme spomenuli vyššie, v závislosti od stupňa intelektového a stupňa a druhu zdravotného znevýhodnenia).  
 
V prípade ľudí so zdravotným znevýhodnením nastupuje potom model opatrovnícky. Znamená to, že ak príde k čiastočnému obmedzeniu právnej spôsobilosti, úkony, ktoré fyzická osoba nemôže platne robiť, robí za ňu opatrovník.  
 
„Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Procesný predpis, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, upravuje povinnosti opatrovníka v ustanovení § 275 nasledovne: „Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.“ Povinnosti opatrovníka nie sú priamo vymedzené Občianskym zákonníkom, ale sú určené individuálne v súdnom rozhodnutí.“
 
Čo hovorí na právnu spôsobilosť hendikepovaných ľudí medzinárodné právo v Dohovore o právach osôb so zdravotným znevýhodnením?
 
„Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Zmluvné strany(teda štáty, ktoré Dohovor podpísali, pozn.aut.) sa zaviazali prijať príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. Zmluvné strany sa tiež zaviazali zabezpečiť, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.“
 
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“). Dohovor OSN bol prijatý v New Yorku v roku 2006.

Viac o právnej spôsobilosti - TU.
 
Čo sa týka právnej zodpovednosti, respektíve trestnoprávnej, tak pri tej sa neposudzuje, či je niekto schopný právnej spôsobilosti, ale či je niekto schopný niesť zodpovednosť za následky svojho chovania či konania. Trestne zodpovedné osoby sú osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu dosiahli vek 14 rokov a jeden deň (do dňa 14. narodenín sa nepovažujú za trestne zodpovedné), týmto dňom nadobúdajú status mladistvého a trvá do dosiahnutia 18. roku života.  

Kurzy Sebaohajovania

Pre mladých ľudí, ktorí dosiahli vek dospelosti, organizuje Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím kurzy Sebaobhajovania. Na nich sa dozvedajú o svojich právach a povinnostiach. A učia sa, ako oboje nielen hájiť, ale aj dodržiavať.  
 
„Sebaobhajovanie je podporná metóda pre ľudí s mentálnym postihnutím, ktorá sa uplatňuje pri práci so skupinou, so zreteľom na špecifiká danej skupiny. Cieľom je sprostredkovať klientom čo možno najviac informácii v im prijateľnej forme a podporovať rozvoj sociálnych a komunikačných kompetencií. Sebaobhajca sa učí byť zodpovedným sám za seba, spoznať a hájiť svoje práva, lepšie pochopiť prežívanie a správanie seba aj iných ľudí, učí sa reagovať na svoje potreby, identifikovať a realizovať svoje sny, plány. Sebaobhajovaním sa taktiež posilňujú a upevňujú už získané schopnosti a zručnosti, neustále sa rozvíjajú ďalej, ľudia s mentálnym postihnutím si tu budujú potrebnú sebadôveru, schopnosti sebaprezentácie, efektívnej komunikácie. To ich postupne vedie k osamostatneniu, sebarealizácii, nezávislému životu. Všetky tieto spomenuté aspekty smerujú k inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti vo všetkých oblastiach ich života.“

Aj vy sa obávate situácie, keď vaše dieťa definitívne ukončí školskú dochádzku a nastane čas, keď bude treba riešiť jeho ďalšiu budúcnosť? Obávate sa toho, že zostane nečinne sedieť doma, lebo to, že by sa zamestnalo, vám pripadá nereálne? 

Chápeme vaše obavy. Kým deti chodia do školy, sú akési „upratané“. Majú zmysluplne vyplnenú podstatnú časť dňa, neustále nové podnety, sociálne zázemie a kontakty, spolužiakov a kamarátov. Kým sú v škole, má aj rodič možnosť vlastnej sebarealizácie aspoň na čiastočný úväzok.

Toto obdobie sa však raz skončí.   

V škole čo najdlhšie?

Mnohí z vás sa v snahe oddialiť túto situáciu snažíte udržať dieťa na škole čo najdlhšie. Dieťa navštevuje jeden odbor, následne ďalší. Nájdu sa aj takí, ktorí absolvujú aj tri.

Je však takýto prístup správny?

Vedúca manažérka Centra sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím Mgr. Andrea Kozová:

Nemyslím si, že štúdium troch odborov je správne rozhodnutie. V prípade, že absolvujem tri odbory a venujem tomu deväť – desať rokov, vynára sa otázka, akú prácu si potom vlastne budem hľadať, aby ma bavila? Prácu opatrovateľky, záhradníčky alebo pracovníčky v gastroprevádzke? 

Rozumiem „uprataniu dieťaťa“ a aj tomu, že dieťa vo veku 14 – 16 rokov nemusí mať jasnú predstavu o svojej kariére. Aj v bežnej populácii s tým deti majú problém. Je dôležité dieťa poznať a počúvať. Vedieť, ako zvláda nové situácie, aké má schopnosti, zručnosti a, samozrejme, čo chce robiť, čo ho baví a aké sú jeho vlastné predstavy o práci. 

Na základných školách čoraz častejšie vidíme nulté ročníky, kde sa deti zoznamujú so školou. Toto je výborný spôsob, ako dieťa lepšie spoznať, pripraviť ho a pomôcť mu v adaptácii na novú životnú rolu – rolu žiaka. 

Na strednej škole vlastne pripravujeme mladého človeka na životnú rolu – rolu zamestnanca. Ak zvolíme ten odbor, ktorý mladému človeku „sadne“,  stačí nám len jeden, potom už je vhodné ďalej ho posúvať na trh práce. Môže sa stať, že počas štúdia dieťa alebo pedagóg zistia, že vybraný odbor jednoducho nie je vhodný, potom je namieste štúdium v inom odbore. Koľkí  z nás pracujú v odbore, ktorý si vysnívali v pätnástich? 

Z môjho pohľadu je dôležité, aby po ukončení štúdia nastúpil profesionál, ktorý môže „absolventovi“ uľahčiť vstup do sveta práce. Pomôže mu zorientovať sa v pracovných ponukách, zaučí ho v komunikácii so zamestnávateľom, pomôže mu so sebaprezentáciou a prípadne ho sprevádza aj v prvopočiatkoch na konkrétnom pracovnom mieste. Forma podpory a pomoci môže byť v rôznych spôsoboch a v rôznej intenzite.

Čo v prípade, ak je moje dieťa nezamestnateľné?

A. Kozová reaguje:

Každý je zamestnateľný, je dôležité, čo si pod tým pojmom predstavujeme. „Zamestnaný“ je aj klient sociálnych služieb, ktorý v rehabilitačnom stredisku vykonáva činnosti, ktoré sú pre neho zvládnuteľné, prinášajú mu radosť a napĺňajú jeho potrebu užitočnosti. Nie je však v pracovno-právnom vzťahu. 

Ak sa na zamestnanie pozeráme z tohto pohľadu, je nutné si uvedomiť, že zamestnávateľ za mzdu vyžaduje určitý výkon, a to aj vtedy, ak sa mi práve nechce alebo je pekné počasie a ja by som sa radšej venoval inej činnosti. Ak chcem byť zamestnancom, musím vedieť prevziať zodpovednosť a chodenie do práce je moja povinnosť. Je dôležité si vzájomne so zamestnávateľom zladiť predstavy, očakávania a podmienky. Vo viacerých pracovných činnostiach, ktoré zamestnanec z hľadiska svojho zdravotného postihnutia nevie zvládnuť, mu môže pomáhať pracovný asistent.  

Kde hľadať zamestnanie

Ale raz to aj tak príde. Vaše dieťa definitívne opúšťa školské lavice. Čo urobiť ako prvé? 

Nájsť na internete stránku www.profesia.sk a napísať si čo najlepší životopis. Na výber máte niekoľko šablón. Dôsledne prejdite rubriku za rubrikou. Nezabudnite spomenúť všetky svoje zručnosti, schopnosti a nebojte sa pochváliť. A životopis odošlite.

1. Životopis sa dostáva do databázy. Vy sa k nemu môžete kedykoľvek vrátiť. Ak vám napadne, že by ste chceli niečo zmeniť, vymeniť či dopísať, môžete to kedykoľvek urobiť.

2. Váš životopis sa dostal do databázy uchádzačov o zamestnanie so zdravotným znevýhodnením, ku ktorej majú vaši potenciálni zamestnávatelia voľný prístup zdarma.

3. Nečakajte pasívne, že vás niekto osloví. Aktívne si pozerajte pracovné ponuky a reagujte odoslaním svojho životopisu.

„Nájsť si prácu je náročné aj pre zdravého človeka a vyžaduje si to nemalé úsilie. Aj uchádzač so zdravotným znevýhodnením by mal vedieť, ako reagovať na pracovné ponuky, ako sa pripraviť na rozhovor s personalistom alebo komunikovať svoje možnosti aj obmedzenia. Podporu vie poskytnúť aj pracovný asistent. Našou ambíciou je na Slovensku zaviesť asistenciu pracovného začlenenia, ktorá by pomohla uchádzačom o prácu aj zamestnávateľom najmä počas skúšobnej lehoty,“ hovorí CSR manažérka spoločnosti Profesia, Anna Podlesná.

Prečo práve spoločnosť Profesia?

• Na www.profesia.sk je ročne zverejnených vyše 260-tisíc pracovných ponúk. Sú tam inzeráty aj na brigády či skrátené úväzky. Životopisy uchádzačov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú vytvorené v šablónach Profesie, sú automaticky firmám ponúkané bezplatne. V praxi to znamená, že firma má väčšiu motiváciu osloviť človeka so zdravotným znevýhodnením s pracovnou ponukou.

• Profesia pravidelne organizuje workshopy pre firmy a neziskové organizácie a poukazuje na príklady dobrej praxe v zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zamestnávateľom radí, ako pripraviť pracovný kolektív na prijatie zamestnanca so špecifickými potrebami.

• Oddelenie podpory zákazníkov má rôzne workshopy, počas ktorých získava poznatky o špecifikách zdravotných znevýhodnení. Pri vytváraní životopisu môže návštevník stránky Profesia.sk využiť aj online podporu.

• Aktuálne informácie, rôzne prieskumy aj príklady dobrej praxe firma pravidelne zverejňuje na www.sosrdcom.sk.

• Ak uchádzač so zdravotným znevýhodnením preferuje prácu na tzv. chránenom pracovisku, môže priamo kontaktovať chránené dielne, ktoré Profesia spracovala na www.dielne.sk.

Spoločenská zodpovednosť firiem

Počuli ste už o spoločenskej zodpovednosti (z angl. Corporate Social Responsibility – CSR)?

Označuje dobrovoľné úsilie firiem, ktoré presahuje bežný rámec dodržiavania právnych predpisov. Ide o čoraz intenzívnejšie zapájanie všetkých kľúčových partnerov do každodenných aktivít firiem a inštitúcií (zodpovedné verejné obstarávanie, starostlivosť o zamestnancov, férový prístup k zákazníkom, etické riadenie podniku, ochrana životného prostredia, spolupráca s miestnou komunitou, minimalizovanie negatívnych dôsledkov aktivít podnikov na prostredie, firemná filantropia, boj proti korupcii, rast kvality života).

V rámci politiky spoločenskej zodpovednosti rastie aj záujem mnohých firiem a podnikov zamestnávať ľudí so znevýhodnením. Mnohé firmy totiž objavujú, že zamestnávanie ľudí so znevýhodnením môže výrazne pozitívne ovplyvniť atmosféru na pracovisku.

„V októbri 2018 sme robili rozsiahly prieskum, v ktorom sme sa zamerali na postoje pracujúcich voči ľuďom so špecifickými potrebami. Podľa výsledkov vieme povedať, že viac skúseností s kolegami so zdravotným znevýhodnením uvádzali zamestnanci väčších firiem. Plošne však platilo, že kto už osobnú skúsenosť mal, jej/jeho postoj voči zamestnávaniu tejto skupiny ľudí bol väčšinou pozitívny,“ hovorí Anna Podlesná.

Ak si aj napriek všetkému neviete s hľadaním práce dlhšie poradiť, môžete vyhľadať pomoc aj na Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím, konkrétne v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR). Kontakty nájdete na webstránke www.iprba.sk.

Práve tu preskúmajú vaše možnosti. Poskytnú vám informačné a poradenské služby vo vzťahu k trhu práce (legislatívne úpravy, vyhľadávanie voľných pracovných miest, tvorba životopisu, prezentácia pred zamestnávateľom...), vyberú a odporučia vhodnú pracovnú činnosť alebo vzdelávanie na základe psychologického posúdenia úrovne rozumových schopností, osobnostných predpokladov, získaných pracovných zručností, poskytnú psychologické poradenstvo, precvičia s vami komunikačné a sociálne zručnosti, pripravia vás na pohovor, otestujú vaše manuálne zručnosti – všetko podľa vašej individuálnej potreby.

Príklady dobrej praxe

Príkladom dobrej praxe je spolupráca Profesie a Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu s firmou CURADEN Slovakia. V rámci programu Výpomoc so srdcom pripravili na predajné miesta v nákupných centrách už 3 zamestnancov a aktuálne prebieha výber pre pracoviská v Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline.

Ako prebieha príprava?

Na začiatku je proces začleňovania, nad ktorým má patronát Centrum pre pracovnú a sociálnu rehabilitáciu. Uchádzača o prácu pripravujú najskôr mimo predajného miesta, podľa manuálu CURADEN Slovakia. Zoznamujú sa s produktmi, idú aj na obhliadku pracoviska. Zamestnanci daného predajného miesta sú pri úvodnom výbere, aby si s novým kolegom rozumeli a fungovalo to aj po ľudskej stránke. Je to čas, keď si osvojujete konkrétne pracovné návyky a zručnosti, naberáte nové skúsenosti, zžívate sa s novým kolektívom a on sa vami. Je to obdobie, keď si vy i váš nový zamestnávateľ ujasňujete, či sa naplnili vaše predstavy a očakávania. Ide o proces postupného učenia, spoznávania, hľadania prienikov a nastavovania si hraníc. Je dôležité ísť do toho s dôverou a pozitívnym nastavením. Nové situácie je dobré brať ako výzvu, ktorá nás obohacuje a posúva.   

Program Výpomoc so srdcom vytvorila spoločnosť Profesia s cieľom zvyšovať šance ľudí so zdravotným znevýhodnením (ZZ) na trhu práce. Firmy majú bezplatný prístup ku životopisom ZŤP uchádzačov, informácie o možnosti využiť chránené dielne cez Dielne.sk. Program prepája školy s firmami, ktoré sú ochotné umožniť prax študentom so ZZ (napr. domáce práce, masáže, manikúra). Aktuálne si cca 25 % uchádzačov so ZZ prácu cez Profesia.sk nájde a toto číslo chce spoločnosť každoročne zvyšovať.

https://www.sosrdcom.sk/

O projekte Výpomoc so srdcom si pozrite reportáž od 10:49 min.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14177/267054#1571

Všetkým, ktorí si hľadajú zamestnanie, prajeme veľa zdaru. S optimizmom pozorujeme, že prístup zamestnávateľov k znevýhodneným sa postupne mení k lepšiemu. Budeme vás o tom pravidelne informovať.

Príklady zamestnania ľudí s Downovým syndrómom

Kvetinár Patrik

Sexuálny vývoj a potreby v citovej oblasti u ľudí s Downovým syndrómom sú rovnaké ako u všetkých ostatných a žiť ich je ich právom.​ Súčasný scenár však stále často odsúva tieto dimenzie ako tabu. Väčšinou používaný prístup, dokonca aj pre tých, ktorí pracujú v tejto oblasti, je taký, že riešia problém a zasahujú do akéhokoľvek nevhodného správania, namiesto toho, aby našli správne slová a nástroje, ktoré by týchto ludí sprevádzali „zdravou a fyziologickou“ cestou, ktorá je súčasťou života každého jednotlivca.

Webinár navrhuje zamyslenie nad tým, ako sprevádzať ľudí s Downovým syndrómom pri objavovaní citového a sexuálneho života na základe skúseností a aktivít, ktoré v tomto zmysle vyvinulo Talianske združenie ľudí s Downovým syndrómom.