V jednu nedeľu som sa v kostole zhovárala s veľmi milým dievčatkom, asi 10-ročným. Bola zaujatá Hannah, mojou dcérou. Držala ju za ruku a niečo jej rozprávala. Dievčatko si všimlo, že Hannah má kyslík a chcela vedieť prečo. Povedala som jej, že má problémy so srdcom a tiež že má Downov syndróm. Odpovedala: "Och, nie! To sa jej budú smiať, keď vyrastie!"
Povedala to s takou úprimnosťou. Bola tou myšlienkou naozaj znepokojená, nepáčilo sa jej to. Povedala som jej, že dúfam, že sa nebudú mojej dcére vysmievať, že sa pokúšam hovoriť s deťmi, ako je ona, o Downovom syndróme, aby som im pomohla pochopiť, že Hannah je rovnaká ako oni, takže sa jej neposmievajú. Dievčatko sa s Hannah rozlúčilo a odišlo. A ja odvtedy každý deň premýšľam o tom, čo mi povedala.
Ak 10-ročná dievčina môže s takou istotou povedať, že sa budú Hannah vysmievať preto, lebo má Downov syndróm, nemôžeme poprieť, že v našej spoločnosti je niečo zle.
Láme mi srdce, keď viem, že sa ľudia môžu Hannah posmievať. Hoci má iba jeden rok, motivuje ma to ešte viac.
Motivuje ma to, aby som pokračovala v písaní.
Motivuje ma to pokračovať v zdieľaní svojich fotografií na sociálnych sieťach.
Motivuje ma to pokračovať v snahe vstupovať s ňou do prezentácií značiek rôznych firiem.
Motivuje ma to, aby som sa rozprávala s čo najväčším počtom ľudí, najmä s deťmi, o Hannah a o Downovom syndróme vo všeobecnosti.
Dúfam, že zdieľaním Hannah so svetom sa spoločnosť naučí prijímať a dokonca oslavovať ľudí s Downovým syndrómom. A rovnako všetkých ľudí, s inými odlišnosťami. Dúfam, že uvidia všetko, čo môžu ľudia s Downovým syndrómom ponúknuť.
Nie je to iba na príslušníkoch rodín týchto ľudí, aby sa snažili, môže tak robiť každý.
Rozprávajte sa so svojimi deťmi o ľuďoch s postihnutím. Vysvetlite im, že sú to ľudia, rovnako ako oni, a že majú čo ponúknuť.
Pestujte v nich ich prirodzenú dušu. Naučiť vaše deti od malička ctiť si aj ľudí s Downovým syndrómom a inými odlišnosťami, je jedným z najlepších spôsobov, ako pomôcť Hannah, aby sa nestala terčom posmechu. Mojou nádejou je, že ak by tak robil každý rodič, za 20 rokov budeme oveľa viac akceptujúca a inkluzívnejšia spoločnosť, než sme dnes.
Zdroj: themighty.com
Preklad: Dandy Divílková